ZÁKOPČIE. Smrekové lesy v Zákopčí sú v dezolátnom stave a v podstate „skončili“. „Dielo skazy je dokonane, už sa dá len rúbať. Ako sme to mohli dopustiť? Ide o stovky hektárov lesa, kde stoja len suché stromy, desaťtisíce kubíkov dreva sú na skládkach,“ tvrdí aktivista v ochrane lesa a vody Pavol Šutý. Podľa jeho slov lykožrút sa rozmnožil a napadnuté sú stromy, ktoré ešte dnes vidíme ako zelené. „Katastrofa ekologická, finančná, morálna a aj ľudská,“ konštatuje.
Obci hrozia čoraz častejšie povodne
Pýta sa, čo nastane po takomto obrovskom odlesnení tejto doliny? Ako vraví, odtok vody sa zvýši približne 3,9 krát, obec bude musieť čeliť častým povodniam a nastanú ďalšie škody. „Prívalové vody odnesú veľké množstvo humóznej pôdy z lesa, zníži sa jeho výkonnosť a prírastok dreva pre ďalšie generácie. Tony úrodnej pôdy, ale aj jalovej horniny, zanesú Hričovskú priehradu, ktorá už teraz má zádržnú kapacitu zníženú o polovicu.
„Nechcem rozoberať, kto za to môže, ešte stále rozprávame o vyspelom lesníctve Slovenska. Ale prečo práve u nás, na Kysuciach, prečo v štátnych lesoch, ktoré by mali byť výstavnou skriňou, veď majú na to vybavenie, fundovaných ľudí a historické poznatky,“ vraví Šutý.
Inej cesty niet, ako rúbať
Ako informuje, treba ich vyrúbať a tak ochrániť okolité lesy v oblasti Makova, Korne ale aj časti Vysokej, Klokočova, Olešnej a Staškova, ktoré sú ešte v celkom dobrom stave. „Zožerie aj tieto lykožrút vyletený zo Zákopčia?“ pýta sa.
Lykožrútovú pohromu zažívajú podľa jeho tvrdenia tiež súkromné lesné spoločenstvá, urbariáty. „Aj oni majú veľké starosti s touto pliagou, ale nejako sa s tým dokážu vysporiadať. Niektoré môžu ísť štátnym lesom príkladom. A to nehovorím o našich susedoch na Morave. Môžete sa tam ísť pozrieť ako vyzerá rozprávkový les, zdravá hora.“
Požiar napáchal škody za štvrť milióna eur Čítajte Vysvetľuje, že ak chceme mať prosperujúce a aj zdravé lesy, musíme proti škodcovi bojovať. Vieme ako, lesnícke školy a prax lesníkov to vedia 300 rokov. „Je mi ľúto, že práve na Kysuciach je tento problém najvypuklejší, medzi lesníkmi mám veľa priateľov, ale to, čo som videl na Zákopčí, ma takmer dorazilo,“ dodáva Šutý.
Stav smrečín nie je Lesom SR ľahostajný
V obci Zákopčie nie sú Lesy SR výlučným vlastníkom a obhospodarovateľom lesa, z čoho vyplýva, že toto vyjadrenie je len čiastkové. Týka sa výlučne lesov obhospodarovaných štátnym podnikom a nemožno ho vzťahovať na ostatných neštátnych vlastníkov lesných pozemkov,“ argumentuje hovorca Lesov SR Radko Srnka.
Vraví, že prevažná väčšina lesných porastov v tejto lokalite už dosiahla rubnú zrelosť a je v rôznom štádiu rozpracovanosti obnovy. Z vyššie uvedených príčin sú zvyšky dospelých materských porastov, ktoré obhospodarovateľ zamýšľal obnovovať podrastovým spôsobom pri maximálnom využití potenciálu prirodzenej obnovy, nadmerne atakované podkôrnym hmyzom.
„Vplyvom teplého a suchého počasia je nárast populačnej hustoty tohto škodcu extrémne vysoký a osladené dospelé smrekové porasty mu už nedokážu odolávať,“ vysvetuje.
Vážnosť situácie si vyžiadala realizáciu akútnych mimoriadnych opatrení v ochrane lesa, ale najmä v oblasti včasného spracovania napadnutej hmoty.
Stav smrečín na Kysuciach nie je podľa jeho slov ľahostajný ani zriaďovateľovi, preto sa tam konalo výjazdové zasadnutie Dozornej rady Lesov SR. Okrem toho prizvali k riešeniu kalamitného stavu aj odborníkov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene a pracovníkov štátnej správy lesného hospodárstva.
„V tejto fáze sa zameriavame najmä na včasnú asanáciu (spracovanie a ošetrenie) aktívnych chrobačiarov, ktoré sú ohniskom ďalšieho šírenia nákazy. Na spracovanie suchárov, ktoré už neohrozujú zdravotný stav lesa sme nasadili výkonnú harvesterovú technológiu a viacoperačné lanovkové systémy. Limitujúcimi faktormi včasného spracovania náhodnej ťažby sú však obchodno - logistické okolnosti (stiesnené skladové možnosti na odvozných miestach, nedostatočná hustota siete lesných ciest, presýtenosť trhu ihličnatou kalamitnou drevnou hmotou a pod),“ vraví.
Následné lesné porasty na kalamitných plochách sa budú vo väčšej miere zakladať z listnatých drevín a jedle, prípadne borovice a smrekovca (smrek len prirodzenou obnovou). „Vzhľadom na terajšiu početnosť poľovnej zveri a s ňou súvisiace škody si však pestovanie zmiešaných lesných porastov bude vyžadovať zvýšenú starostlivosť a finančné prostriedky,“ dodáva.
Čo je ďalšou príčinou?
Smrek ako hospodársky a ekonomicky najvýznamnejšia drevina v stredných a vyšších polohách stredného a severného Slovenska naďalej ostáva jednou z hlavných drevín obnovovaných lesných porastov.
Žiaľ, v dôsledku prudkých klimatických zmien v ostatných rokoch v spojitosti s historicky podmieneným zníženým odolnostným potenciálom plytkokorenných lesných drevín (výrazné imisné zaťaženie spôsobené prenosom exhalátov z Ostravskej, Třineckej a Katowickej priemyselnej aglomerácie v spojení s negatívnym pôsobením podpňovky a ostatných patogénnych húb) postupne dochádzalo a dochádza k oslabovaniu obranyschopnosti stromov po napadnutí biotickým škodlivým činiteľom.
