Študentka Alžbeta Bobulová z Čierneho pri Čadci upútala pozornosť fotografovaním na čadčianskej železničnej stanici. Sériou snímok s názvom„Naneživo“ zastavila svoje živé modely v čase, vyzliekla ich na figuríny a ľuďom odkazuje: prestaňme byť figúrkami, čo sa stále ponáhľajú.
Vo svojej tvorbe som sa vždy snažila zachytiť určitú atmosféru alebo emóciu, akoby zastaviť čas a nechať plynúť jeden nekončiaci sa moment. Séria fotografií Naneživo vznikla ako práca na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde študujem. Ešte pred štúdiom sa mi podarilo zhotoviť fotografiu, z ktorej námet som čerpala v diele Naneživo. Bol to prvý záber, s ktorým som po roku a pol aktívneho fotenia bola skutočne spokojná a priblížil sa mojej predstave, ako chcem tvoriť.
“Umenie je pre mňa spôsob, ako dávať najavo, že jestvuje aj iný svet. Snažím sa svojimi dielami poukazovať na prirodzené emócie, prirodzenú krásu aj nekrásu.
„
Zadanie v škole bola voľná téma a po konzultácii s pedagógom Petrom Janáčikom som pretransformovala ideu už vzniknutej fotografie. Šlo o myšlienku, ktorou sa zaoberám snáď už od detstva. Vnímam okolie, v ktorom denno-denne žijem a všímam si stereotypný život dnešnej spoločnosti. Ľudia majú nastavenú pomaly každú minútu svojich dní a prestávajú si uvedomovať, o čom život reálne je. Na fotografiách zachytávam moment, kedy sa živé bytosti metaforujú do ľudských figurín – bez emócií.
FOTO: Jazvecom môže robiť rodinné portréty, Róbert Gajdica vie, ako na divú prírodu Čítajte
Obrovské ďakujem patrí mojim modelom, ktorí chceli byť súčasťou tohto projektu. Boli veľmi odvážni a vytrvalí, keďže fotografie vznikali v mesiacoch október a november, kedy vonku už aj mrzlo a fotenie v priestoroch stanice nebolo práve komfortné. Pózovalo mi 5 ľudí, väčšina z nich boli priatelia a niektorí z nich tiež študovali alebo už doštudovali umelecké školy.
