rácu,“ pochvalne sa vyjadruje starostka obce Margita Šplháková.
Obec Povina leží v dolnej časti Kysuckých vrchov, v údolí Povinského potoka. Najvyšším vrchom, s nadmorskou výškou 992 metrov, je Černatín. Obec je dlhá štyri kilometre a jej chotár zaberá rozlohu 1 888 hektárov. Súčasťou Poviny je osada Tatárovce, vyhlásená za chránenú vidiecku oblasť. Na starostovskej stoličke sedí skúsená profesionálka Margita Šplháková. Pri návšteve obce sme ju trocha vyspovedali.
Pani starostka, dozvedeli sme sa, že vo funkcii ste veľmi dlho. Odkedy presne?
V úrade som od 1. januára 1988, kedy ma zvolili za predsedníčku bývalého miestneho národného výboru (MNV). Predtým, už od roku 1976, som pracovala ako tajomníčka MNV a zastávala som miesto kultúrnej pracovníčky.
Z uvedeného vyplýva, že kandidovať na miesto starostky bolo logickým pokračovaním vašej práce. Alebo nie?
Keďže všetky problémy obce i občanov mi boli dôverne známe a ľudia ma v súvislosti s kandidatúrou oslovili, prijala som ju.
Čím ste sa rozhodli osloviť voličov pred poslednými komunálnymi voľbami?
Prvoradou úlohou, ktorú som chcela bezodkladne vyriešiť, bolo zabezpečenie dostatku pitnej vody. Naše obecné vodovody boli budované v prvej polovici päťdesiatych rokov. Následkom pôsobenia “zubu času“ postupne degenerovali a voda sa z potrubí vytrácala. Napokon aj výdatnosť prameňov v obci je veľmi nízka, a preto hlavne v letných horúčavách sme pociťovali vodný deficit.
Ako ste túto ošemetnú situáciu vyriešili?
Rozhodli sme sa pre kompletnú výmenu vodovodnej siete a nové potrubie napojiť na skupinový vodovod z vodárenskej nádrže Nová Bystrica. V súčasnosti máme vykonanú výmenu približne 70 percent vodovodnej siete. Do konca roka by sme chceli akciu dokončiť a vodovod odovzdať do prevádzky. Chýbajú nám určité financie, preto sme požiadali ministerstvo životného prostredia, odbor enviromentálnych programov o pomoc.
Celá rekonštrukcia určite nebola lacnou záležitosťou?
Je to pravda. Veď iba spomínaná výmena potrubia nás vyšla na 13 miliónov korún a pripojenie na skupinový vodovod na takmer štyri milióny. Pochopiteľne, že takýmto objemom financií obecný rozpočet nedisponoval. Zatiaľ sme dostali povolenie na dočasnú, lepšie povedané, skúšobnú prevádzku vodovodu. Postupne, po dokončení, budú mať možnosť pripojenia sa všetci občania.
Ako to vyzerá s ostatnými akciami investičného charakteru?
V oblasti plynofikácie môžem povedať, že je kompletne dokončená a každý, kto má záujem, sa môže na plyn pripojiť. K dnešnému obdobiu túto možnosť využilo takmer 90 percent domácností. Druhou významnou stavbou pred dokončením je dom smútku. Tu sa robia prevádzame finálne práce a do konca roka by sme ho chceli odovzdať do užívania. Súbežne pracujeme aj na realizácii ďalších potrebných úloh. Chcela by som touto cestou poprosiť občanov o trpezlivosť. Nie všetko sa dá urobiť naraz. Postup jednotlivých prác je peniazmi.
Jednou z obcí, ktorej sa podarilo získať určité finančné prostriedky z fondov Európskej únie je aj dolnokysucká Povina. Starostka Margita Šplháková nám prezradila, že peniaze z fondu SAPARD použijú predovšetkým na budovanie nových a opravu existujúcich ciest v obci. Na stavbe vládne čulý pracovný ruch. Predstavitelia obce sa rozhodli túto náročnú úlohu riešiť dodávateľským spôsobom. Pri návšteve obce sme zastihli pracovníkov firmy, ktorej bolo budovanie cesty zverené, v plnom nasadení. Jej úloha je o to zložitejšia, že terén, ktorým bude nová cesta prechádzať, je svahovitý. Po jej dokončení sa sprístupní lokalita Uhliská, v ktorej sa v blízkej budúcnosti počíta s individuálnou bytovou výstavbou.
Nezamestnaní odvádzajú kus užitočnej práce
Ťažká situácia na pracovnom trhu neobišla ani Povinu. V obci sa snažia ľuďom postihnutým spomínaným neduhom všestranne pomáhať. V súčasnosti v rámci verejnoprospešných prác zamestnávajú 29 občanov. Ich pracovné zaradenie regulujú traja aktivátori. Dušou kolektívu je Jolana Petreková, ktorá im organizuje prácu. Okrem iného vybudovali kamenné oplotenie cintorína a realizovali podstatnú časť stavebných prác na dome smútku. Ďalej vyrábajú dlažbu a pre potreby obce zhotovujú kamenné žľaby na odvodňovanie miestnych komunikácií. Jednoducho povedané, odvádzajú množstvo užitočnej práce v prospech skrášľovania svojej obce.
Fragmenty z histórie
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje rokom 1438 a nachádzame ju pri súpise majetku budatínskeho panstva. Obyvateľstvo bývajúce na vrchoch nebolo nikomu poddané, a tak zemský pán nariadil, že osada je povinná skloniť sa do jarma poddanstva. Tak pravdepodobne vznikol aj názov Povina. V čase násilnej maďarizácie bola premenovaná na Gerebes. Obec obklopovali bohaté bukové lesy, a preto za v erbe objavil znak bučiny. V roku 1598 v Povine stálo desať domov a mlyn. V roku 1903 na podnet prvého starostu, učiteľa Jozefa Drugu, postavili občania malú kaplnku, ktorá bola zasvätená korunovácii Panny Márie. Charakter kostola nadobudla po rekonštrukcii a slávnostnom vysvätení v júni 1988. V roku 1941 sa začalo s elektrifikáciou obce a o rok na to s výstavbou cesty a reguláciou potoka. V roku 1950 tu zaviedli telefón a v roku 1956 vybudovali prvý skupinový vodovod. Prvá škola vznikla v roku 1868, v rodinnom dome spomínaného učiteľa J. Drugu. Účelovú budovu pre školstvo dali do užívania v roku 1933 a terajší školský areál slúži od roku 1969. Dnes patrí Povina k životaschopným kysuckým dedinám s 1 120 obyvateľmi.