apík, ktorý nerád jedol chlieb. Zato mäsa dokázal zbaštiť celé porcie. Aj sme sa ho pýtali, prečo si nedá k tomu mäsu aspoň krajec chleba, ale on sa len potmehúdsky usmieval a nič nehovoril. Až jedného večera, keď sme boli na vychádzke a strovili sme zopár trúnkov a pív v jednej krčmičke, sa s ľútostivou tvárou priznal, že chlieb neje preto, lebo sa naň ťažko robí. Nuž čo, chlieb sa naozaj prácne dorába. Veď sa musí najskôr obilie zasiať, potom ho treba zožať, vymlátiť, zomlieť, kým k mäsu sa možno dostať pichnutím noža...
Dnes je doba, keď sa poniektorým ľuďom môže o mäse len snívať. Stretli sa raz dvaja kamaráti, ktorí nemali robotu, a tak si ju išli hľadať. Veru, robota za vami len tak nepríde, často ju musíte pekne poprosiť, aby sa k vám prikmotrila. Nuž a títo naši chlapi sa na svojom putovaní dostali až do jedného závodu, v ktorom sa vyrábal trúnok. Ten, čo mal na starosti pracovné sily, ich poslal nakladať vagóny. Išlo o ťažkú robotu, lebo bolo treba dvíhať debničky s alkoholom na plošinu vagóna. Trpeli najmä ruky a chrbtica. Ale na druhej strane sa dala pri odpočinku potiahnuť z debničky fľaška pálenky a potajomky si z nej upíjať. Pri každom nakladaní sa totiž počítalo s akýmsi percentom straty, zavineným rozbitím fľaše.
Obom kamarátom sa toto nakladanie tak zapáčilo, že začali pracovať pravidelne. Pláca bola mizerná, no aspoň si mohli poriadne vypiť. Po čase im dokonca prišlo na um, že by bolo dobre vypočítať, koľko sa tých fliaš zmestí do percenta strát. Zrátali obsah i počet samotných debničiek a vyšlo im úctyhodné číslo, ktoré ich priam omráčilo. Veď keby mali vypiť toľko trúnku, ako ich o tom presviedčal ich výpočet, museli by sa dlho-predlho spamätávať z opojenia, kým by boli schopní ďalšej činnosti. A tak dostali nové vnuknutie – že si budú tie zvyšné fľaše odkladať. Hneď za vagónom bol ostnatý drôt fabriky s betónovým podložím. Drôt bol navešaný na masívne stĺpy. A práve za ne ukladali vynaliezaví nakladači alkohol. Po práci ich vyplatili a keď sa dostali z dvora závodu, hneď bežali k tomu plotu. Fľaše tam stáli vedľa stĺpov vyštafírované ako vojaci. Len ich bolo treba spacifikovať do tašky. Za peniaze si kúpili jedivo, alkohol mali zdarma. Vraj si ho vždy ukladali na stôl – tentoraz podľa veľkosti fliaš...
Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
