tí, čo porušovalil zákon
ako klamstvo,“povzdychol si starosta Starej Bystrice Ján Podmanický.
Tak ako väčšina obcí aj Stará Bystrica pátrala po presnejšom dátume svojho vzniku. Historici sa pri jeho určovaní značne rozchádzajú. Zostavovatelia Kysuckej encyklopédie udávajú, že obec vznikla v roku 1585, ale prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1636. Celý proces jej vzniku sa obmedzil výlučne na valašskú kolonizáciu a predchádzajúce fázy, ktoré sa podieľali na jej vývoji, sa do úvahy nebrali. Dnes je Stará Bystrica strediskovou, dynamicky sa rozvíjajúcou obcou s 2650 obyvateľmi. Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou a dominantou obce je Kostol sv. Michala Archanjela, ktorý bol dokončený v roku 1895. Vyrástol na mieste pôvodného dreveného kostola pochádzajúceho z roku 1667 a úplne vyhoreného v roku 1889. Po posledných komunálnych voľbách občania posadili do “richtárskeho“ kresla Jána Podmanického, ktorý sa vo svojich 25 rokoch stal najmladším starostom v rámci celého Slovenska. Oslovili sme ho, aby sme sa o ňom i o obci dozvedeli viac.
Pán starosta, môžete sa našim čitateľom predstaviť?
Pochádzam zo Starej Bystrice, kde som navštevoval základnú školu. Po jej ukončení nasledovalo štúdium matematiky na gymnáziu v Žiline. Po maturite som pokračoval na teologickej fakulte a paralelne i na právnickej fakulte. Po ukončení teológie mám pred záverom aj právo a teraz píšem i doktorskú prácu na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Popri vysokoškolských štúdiách som sa venoval aj literárnej činnosti. Spolu s Oskárom Dubovickým som autorom rozsiahlej knihy Stará Bystrica a okolie. Z môjho pera ďalej vyšli knihy: Kysucké povesti, Povesti rieky Kysuca a Za oponou kysuckých dejín. Okrem toho aktívne pracujem v Matici slovenskej, kde som členom celoslovenského výboru. Niekoľko rokov som tiež pôsobil vo funkcii predsedu združenia Kysucký kultúrny kruh.
Ako vznikla myšlienka uchádzať sa o miesto prvého muža v obci?
Situácia v Starej Bystrici postupne dozrievala do štádia, keď občania začali vyvíjať úsilie na zmenu vo vedení obce. V tom čase ma oslovila skupina občanov, zástupcovia niektorých politických strán, ktorí mi sľúbili podporu vo voľbách. Vzhľadom na to, že aj ja som mal určité predstavy o tom, ako by mala obec fungovať, aký by mal byť vzťah k ľuďom, ktoré stránky života obce treba zdôrazniť, v ktorých aktivitách treba pokračovať, na kandidatúru som pristúpil. Výsledky volieb dali za pravdu skutočnosti, že Stará Bystrica je pripravená na zmenu vo svojom vedení.
Každý človek uchádzajúci sa o významnú funkciu si kladie určité priority. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
Musím objektívne povedať, že som mal predchodcu, ktorý pre Starú Bystricu urobil veľa. Táto skutočnosť bola pre mňa výzvou, aby som dokázal, že obec sa vo svojom rozvoji nezastaví. Hlavnou úlohou bolo dokončenie infraštruktúry. Po rozličných peripetiách sa nám podarilo dobudovať vodovod v miestnej časti Lány, kde občanom dlhé roky chýbala voda. V súčasnosti stojíme pred ďalšou výzvou, a tou je dobudovanie námestia v centre obce. Môžem povedať, že aj táto aktivita začína naberať konkrétnu podobu. Zásluhu na tom má aj skutočnosť, že sa nám na jej realizáciu podarilo získať prostriedky z európskych fondov. V tejto fáze plánujeme zrekonštruovať všetky obecné budovy, vrátane striech a fasád tak, aby tieto objekty zapadli do architektonického štýlu námestia. Dokončujeme polyfunkčný objekt – Zbojnícku baštu, ktorá bude slúžiť na obchodné účely i ako turistická atrakcia, pripomínajúca históriu Kysúc i Slovenska.
Môžete spomenúť aj iné aktivity?
Neksôr máme zámer vybudovať ihriská a rozličné kultúrno – spoločenské objekty v jednotlivých častiach obce. V decembri minulého roku sa nám podarilo zrealizovať výstavbu vysielača na šírenie kvalitného televízneho signálu systémom MMD. Naši občania tak majú k dispozícii desať televíznych programov. Okrem toho sme zrekonštruovali nevyhovujúce sociálne zariadenia v základnej škole. Rekonštruujeme prebiehajú aj “sociálky“ v budove obecného úradu a na pošte. V tomto roku plánujeme stavať aj autobusové zastávky v časti Slezákovia. Ak sa podarí, tak aj v časti dolné Lány.
Pred nejakým časom sa na verejnosť dostali určité kauzy, spojené s bývalým vedením obecného úradu. Môžete povedať, o čo ide?
Veľmi nerád rozprávam na túto tému, no skúsenosti, ktoré som získal v posledných mesiacoch ma vedú k presvedčeniu, že ľudia majú právo na informácie o hospodárení s ich majetkom. Po dlhom vnútornom boji som o najpálčivejších problémoch, ktoré obec v minulosti vážne poškodili a ktoré som zdedil, občanov informoval v miestnom časopise Bystrické zvesti. V súčasnosti prebieha intenzívne rokovanie ohľadom nápravy týchto záležitostí. V krátkosti chcem povedať len toľko, že predchádzajúce vedenie zneužilo prostriedky štátnej dotácie určené na výstavbu vodovodu Lány. Našťastie, sústredeným tlakom občanov sa nám podarilo bývalých činovníkov dotlačiť k dobudovaniu spomínanej stavby tak, ako bola obcou prefinancovaná. Podobný problém riešime aj v prípade, keď obec nezákonným spôsobom prišla v centre o plochu 14 tisíc štvorcových metrov. Firmu, ktorá pozemky vlastní, žiadame spolu s poslancami obecného zastupiteľstva o ich vrátenie. Moje mlčanie o podozrivých veciach interpretovali tí, ktorí konali prinajmenšom nezákonne, ako klamstvo, ktoré som si vymyslel a na ktoré nemám žiadne dôkazy. Pravda je však taká, že dôkazov a argumentov je viac ako dosť.
Pán starosta, načrime do iného súdka. Povedzte, ako to v Starej Bystrici vyzerá na poli kultúry?
Pred nástupom do funkcie starostu sme, ako členovia Kysuckého kultúrneho kruhu, veľmi razantne protestovali proti spôsobu prevádzkovania Domu kultúry. Tvrdili sme, že toto zariadenie dokáže pre obec zarábať peniaze. Som veľmi rád, že po roku “starostovania“ sa to stalo realitou. Dom kultúry je od februára minulého roku pod kuratelou obce a máme z neho taký zisk, že môžeme podporovať šport i ostatnú záujmovú činnosť. Vlani v marci sa nám podarilo, po tridsaťročnej odmlke, obnoviť prevádzku kina. V tejto oblasti máme veľmi dobré výsledky. Kino navštevuje množstvo divákov a je rentabilné. V priebehu leta sa nám podarilo usporiadať niekoľko vydarených akcií. Spomeniem napríklad country bál, Novoročný koncert, ľudovú tanečnú zábavu, program na Deň matiek, stretnutie s krajanmi z Chorvátska, hasičské a futbalové turnaje. Verím, že v tomto roku sa nám podarí zrealizovať vlastné divadelné predstavenie. Miestnych divadelníkov hádam ospravedlní náhle úmrtie veľmi dobrého priateľa, vynikajúceho herca Števka Kvašňovského. Jeho odchodom sa divadelná činnosť v obci značne zabrzdila.
Môžete spomenúť nejaké miestne súbory či skupiny?
Pod vedením nestora kultúry Oskára Dubovického pracuje v obci folklórna spevácka skupina Polianka. Rovnako máme aktívny krúžok heligónkarov, ktorý vedie Roman Capek. Zásluhou riaditeľa CVČ Pavla Pánisa a manželov Pastvovcov sa podarilo obnoviť činnosť detskej tanečnej folklórnej skupiny Bugánka. Pri farskom kostole sv. Michala Archanjela pôsobí pod vedením Marcela Prievozníka a Antónie Dubovickej ženský chrámový spevácky zbor Mária, ktorý na vysokej úrovni obohacuje rôzne liturgické slávnosti doma i v okolitých obciach.
Ako je to so športom v Starej Bystrici?
Najväčšie starosti nám v súčasnosti robí futbal. Naši muži prezimovali na poslednej priečke piatoligovej tabuľky. Obec vyčlenila značné finančné prostriedky na záchranu ligovej príslušnosti. Na druhej strane veľmi dobrú činnosť vyvíja Triatlonklub pod vedením Pavla Šimáška, niekoľkonásobného majstra Slovenska. Vynikajúce výsledky dosahujú karatisti pod taktovkou Jaroslava Knapca. Veľmi dobrú spoluprácu máme s Dobrovoľným hasičským zborom, ktorý vedú Ľubomír Poništ, Jozef Hluchý a Viktor Skaličan. S vedením obce taktiež na vysokej úrovni spolupracuje poľovnícke združenie, v čele ktorého stoja Miroslav Matejčík a Milan Prišč.
Prednedávnom vás primátori a starostovia horných Kysúc zvolili za predsedu ZMOS –u. Ako si predstavujete ďalší rozvoj spomínanej lokality?
Obce a mestá Kysúc sa reformou verejnej správy a reformou školstva dostali do veľmi zložitej situácie. Štát na ne preniesol množstvo kompetencií a absolútne nezabezpečil ich financovanie. ZMOS preto stojí pred dôležitou úlohou a chce zjednotiť silu i tlak všetkých miest a obcí na kompetentné orgány tak, aby sme dosiahli spravodlivé a plnohodnotné financovanie. Veľký zápas vedieme o záchranu školstva na Kysuciach. Súčasné prerozdelenie financií je pre školy a školské zariadenia značne poddimenzované. Je na nás, starostoch a primátoroch, aby sme sa k veci postavili s potrebnou razanciou. Som rád, že na poslednom zasadnutí ZMOS –u sme sa dohodli na jednotnom postupe a sme rozhodnutí podniknúť v prípade potreby aj nátlakové akcie.
Čo by ste na záver zaželali sebe i občanom Starej Bystrice?
Ako starosta môžem zodpovedne povedať, že naša obec má dostatok šikovných, múdrych a vzdelaných ľudí. Aj vďaka nim sa mi funkcia starostu vykonáva oveľa ľahšie. Ako spisovateľ zasa musím konštatovať, že Kysuce sú región, ktorý tvoria pozoruhodnýía vynikajúci ľudia, ktorí majú čo povedať Slovensku i Európe. Prajem, či už Starobystričanom alebo Kysučanom, aby sme boli hrdí na svoj pôvod a otcovizeň. Skutočne sa nemáme za čo hanbiť. Ján Koňušiak
Foto: autor