o-neradostnú novinu dcéra matke. Radostnou by nepochybne bola, keby mala dcéra aspoň osemnásť a jej frajer bol po vojne. Lenže Eva mala sedemnásť a mládenec čerstvých osemnásť. Matka skoro zinfarktovala, no čo jej už zostávalo. Lamentovala, kričala, dcéru buchnátovala, plakala, ale neskoro. Celý cirkus si mohla odpustiť, keby sa bola pozrela do kalendára. Bolo totiž 1. apríla. A tak sa deťúrence rozchichotali, matka si s úľavou sadla na stoličku a “kopla“ do seba poldecák. Takto ju dostať! Nuž čo, s takýmito vecami neradno žartovať. A to sa potvrdilo aj slečne s jej frajerom. Ani nie o mesiac prišli za mamou znova. S tým istým vtipom. Tentokrát však už nešlo o žart. No matka im neverila ani slovo. Teraz sa chichotala ona. “Ale deti, opakovaný vtip nie je vtipom. A navyše, nie je ani prvý apríl, veď je skoro máj,“ usmievala sa. No úsmev jej pomaly ale isto zamŕzal na tvári. Pretože dcére a jej fešákovi do smiechu naozaj nebolo a z minúty na minútu im ubúdalo farby v tvári. Matka sa opäť, ako pred mesiacom, posadila na stoličku a opäť do seba prevrátila poldecák. Tentoraz sa jej však neuľavilo. To, že bude babičkou a jej 17-ročná dcéra matkou, bola tentoraz naozaj pravda.
Určite ste si aj vy pred 1. aprílom, dňom vtákov a vtákovín, povedali, že tento rok sa stopercentne nedáte nachytať. Ale priznajte sa, že sa to niekomu predsa len podarilo? Obyčajne to bývajú tí, od ktorých by sme to najmenej čakali. A ak ste vy ostali neúspešnými a na vaše žartíky nik nenaletel, nezúfajte. Veď sme vám ukázali, že aj májové “žarty“ bývajú účinné. Navyše, nikto na ne nie je pripravený ako na 1. apríla, kedy na nás nástrahy číhajú z každej strany. Takže si spravte svoj 19. apríl, 3. máj... Vždy s úsmevom, aj vtedy, keď si niekto utiahne z vás. Iveta Hažíková
