Jánom Dodekom
Hornokysucká obec Staškov patrí v súčasnosti k známym spoločensko – športovým centrám. Veľkú zásluhu na tom má predovšetkým tradičný futbalový turnaj o Kronerov pohár, pomenovaný po slávnom staškovskom rodákovi, hercovi Jozefovi Kronerovi. Dominantu obce tvorí farský kostol Navštívenia Panny Márie, neogotická stavba z roku 1876. K 31. decembru 2003 žilo v Staškove 2653 obyvateľov. V starostovskom kresle už štvrté volebné obdobie „tróni“ Ján Dodek. Oslovili sme ho a požiadali o rozhovor. Keďže starosta je veľmi komunikatívny človek, rád na naše otázky odpovedal.
Pán starosta mohli by ste sa v krátkosti predstaviť čitateľom Kysuckých novín?
Narodil som sa 26. marca 1952 a vo funkcii pracujem nepretržite od roku 1990. Nie som staškovským rodákom, tu som sa priženil. Pochádzam z Turzovky, časť Turkov. Vyučil som sa v Karvinej a pracoval tam až do roku 1983. Rodinné zázemie my vytvára manželka a tri deti. Najstaršia dcéra je vydatá a tak som aj dvojnásobným dedkom.
Ako z predchádzajúcich slov vyplýva, vo funkcii starostu ste už skúseným „harcovníkom.“ To znamená, že s koncipovaním posledného volebného programu ste veľké problémy nemali. Čo ste v ňom určili za hlavné priority?
Toto volebné obdobie má určité špecifiká, nakoľko v nedávnej minulosti sa uplatnením kompetenčného zákona preniesli niektoré právomoci zo štátu na obce. Do vienka sme dostali oblasť školstva, sociálnych vecí a stavebných činností. Technicky by sa toto všetko dalo v pohode zvládnuť, no brzdí nás nedostatok financií. Delimitovaný majetok, tak ako v iných obciach, ani u nás nebol v poriadku. Ako príklad uvediem budovu základnej školy (ZŠ), ktorá má štyridsať rokov, vôbec nezažila rekonštrukciu. Podobne bola na tom i materská škola (MŠ), kde tepelnoizolačné a rozvodné systémy nezodpovedali technickým normám. Keďže naša obec je kompletne splynofikovaná, museli sme urobiť aj celkovú rekonštrukciu kotolní. Vlani sa nám podarilo skolaudovať kotolňu ZŠ. Stavebný základ bol uhradený z prostriedkov Ministerstiev školstva a financií. Ostatné náklady znášala obec. V minulom roku sme začali aj s rekonštrukciou MŠ. Ide o výmenu strechy, oblokov, dverí, zateplenie obvodového plášťa a rekonštrukciu kotolne. Spomínanú kotolňu financovala obec z vlastných zdrojov a stálo nás to viac, ako milión korún. Veľmi nám pomohol aj miestny Urbár, ktorého členovia venovali pre potreby obce 150 kubických metrov dreva, v hodnote približne 400 tisíc korún. V tomto roku máme v pláne dokončiť rekonštrukciu MŠ a pokračovať v prácach na ZŠ, kde je nutné vymeniť rozvody elektriky, vody, tepla, vymeniť všetky záchody a umývadla. Spracovaný projekt sme zaslali 1. marca na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Verím, že nájdeme u kompetentných pochopenie a potrebné finančné prostriedky na spomínanú rekonštrukciu nám budú pridelené.
To bolo školstvo. Čo ostatné oblasti?
Neviem, či je to náhoda, ale situácia sa nám vyvinula tak, že toto volebné obdobie sa bude niesť v znamení opráv striech. V obci máme totiž päť budov, ktoré boli postavené s rovnými strechami. Tieto sú v našom klimatickom pásme absolútne nevyhovujúce a kvôli nutne potrebujú rekonštrukciu. V roku 2002 sme zastrešili zdravotné stredisko, čím sme získali 17 bytov. Školu plánujeme zastrešiť na prelome rokov 2004 – 2005. Rovnako máme spracované projekty na výmenu strechy Kultúrneho domu. Poslednou strechou, okrem predtým spomínaných škôl, bude rekonštrukcia na budove pri futbalovom štadióne. K odsunutiu opráv verejných budov došlo z toho titulu, že sme dali prednosť budovaniu a modernizácii základnej občianskej vybavenosti.
Neoddeliteľnou súčasťou života je aj kultúra. Čím všetkým sa môžete v mene občanov Staškova pochváliť?
Kultúra je pre každú samosprávu dosť boľavou oblasťou. Nie preto, že by ľudia o ňu nemali záujem, ale predovšetkým z hľadiska zabezpečenia finančných prostriedkov. Mňa najviac hreje pri srdci, že sa nám v obci podarilo udržať dva vynikajúce súbory, ktoré robia radosť nielen v našej obci, ale aj v blízkom, či širšom okolí. Môžem sa pochváliť, že máme výborný divadelný súbor, ktorý je prakticky jediný pravidelne fungujúci v celom čadčianskom okrese. Zásluhu na jeho úspechoch majú predovšetkým režisérka, bývalá pedagogička, Mgr. Jozefa Poláčiková a vedúca súboru Mgr. Iveta Bartúsková, dcéra spomínanej režisérky. Druhou vynikajúcou formáciou a stálicou na kultúrnom nebi obce je folklórna skupina Staškovanka. Dlhoročnou vedúcou súboru bola Marta Barančíková. Táto zanietená folklóristka pre pokročilý vek vedúcu pozíciu zanechala a od decembra minulého roku ju nahradila Jaroslava Hrtúsová. Jediným problémom tohoto zoskupenia je nedostatok mužov. Sú tam prakticky iba dvaja heligonkári, a to Emil Maslík a Štefan Belko. Z radov mládeže sa nám nejako nedarí získať záujemcov o folklór. Z ostatných aktívnych kultúrnych formácii chcem ešte spomenúť mladé mažoretky, pracujúce pri ZŠ. Tým, že sme niekedy v začiatku deväťdesiatych rokoch vybudovali káblovú televíziu, nepodarilo sa nám udržať funkčnosť miestneho kina.
Z uvedeného vyplýva, že na poli kultúry sa naozaj máte čím pochváliť. Ako ste na tom so športovým vyžitím občanov?
Je všeobecne známe, že nosným športovým odvetvím na dedinách je futbal. Preto ani Staškov netvorí výnimku. Darí sa nám predovšetkým práca s mládežou. Zásluhu na tom majú predovšetkým tréneri Anton Kajánek a Jozef Kubalák. Na ich tréningy pravidelne chodí až 30 i viac mladých adeptov najobľúbenejšieho kolektívneho športu. Určité problémy sa vyskytujú v seniorskej kategórií. Tieto sú predovšetkým objektívneho charakteru, zapríčinené hlavne tým, že hráči sú poväčšine zamestnaní mimo okres a nemajú možnosť dochádzať na tréningy, či majstrovské zápasy. Aj napriek spomínaným ťažkostiam sa podarilo futbalový klub, zásluhou jeho predsedu Ladislava Šimčisku, stabilizovať.
V úvode sme spomínali, že každoročne poriadate veľký futbalový sviatok, ktorým je turnaj O pohár Jozefa Kronera. Môžete k nemu povedať niečo bližšie?
Veľmi rád. Jožka Kronera som poznal osobne a dokonca som si s ním musel aj potykať. Tento turnaj vznikol pred vyše tridsiatimi rokmi na počesť nášho slávneho rodáka. Pri jeho zrode stáli futbaloví nadšenci, ako napríklad: Jozef Ignác, Jozef Hurina, Šimon Kozák, Vladimír Gajdošík a ďalší. Pri zrode futbalového turnaja nikto netušil, že po rokoch bude tak populárny a stane sa doslova sviatkom. Veď futbalové zápasy pravidelne sleduje 2500 až 3000 platiacich divákov. Keď ešte žil Jozef Kroner, každoročne sa na turnaji zúčastňoval a prevádzal slávnostný výkop. Po jeho „odchode“ záštitu nad turnajom prebrala jeho dcéra Zuzana a synovec Ján Kroner. V tomto roku budeme poriadať už jeho 33. ročník, ktorý bude, ako vždy, v druhú júlovú nedeľu.
Rozvíjate v obci aj iné športové aktivity, okrem futbalu?
Áno. Darí sa hlavne volejbalovému krúžku pod vedením Ľubomíra Bytčánka. Taktiež máme vynikajúci turistický oddiel „Staškovské líščatá,“ ktorého „dušou“ je pán učiteľ Miroslav Sabela. Počas zimného obdobia môže široká verejnosť využívať pri chate Skalovka ľadovú plochu, ktorá je dokonca i osvetlená. Druhá ľadová plocha, ktorú urobili miestni hasiči, sa nachádza na volejbalovom ihrisku pri škole.
Mať takého slávneho rodáka, akým bol Jozef Kroner je určite veľká česť pre Staškov. Akým spôsobom ste si túto vynikajúcu osobnosť uctili?
Po jeho smrti nesie jeho meno Dom kultúry a hlavná ulica. Pred obecným úradom máme odhalený pamätník a v miestnej knižnici kútik Jozefa Kronera. Všetko nám to pripomína, že najslávnejší slovenský herec minulého storočia sa narodil v našej obci a prežil tu aj prvých jedenásť rokov života. Veľmi nás všetkých mrzí, že jeho rodný dom, ktorý je vo vlastníctve Železníc SR sa nám nedarí dostať pod kuratelu obce, hoci o tom rokujeme už viac ako desať rokov. Veríme, že všetko nakoniec dobre dopadne.
Čo by ste dodali na záver?
Práce je v obci dostatok a spolu s členmi obecného zastupiteľstva verím, že sa nám všetky naplánované úlohy podarí splniť. Chcel by som touto cestou poďakovať občanom, ktorí sa aktívne zapájajú do práce na skrášľovaní obce a spríjemňovaní svojho životného prostredia. Ján Koňušiak. Foto: autor