poločnosť a jej “uznávané” osobnosti, určite by im zároveň vstali vlasy na hlave. Speváci, ktorí sa vyzliekajú na javisku, ukazujú svoju spodnú bielizeň, možno i to, čo je pod ňou. Herečky, ktoré okúsili drogy a podobné persóny. Normálny človek sa musí čudovať, kto sa dnes môže stať osobnosťou. Stačí, keď ovláda akordy, má možno ani nie slávika, ale vranu v hrdle, disponuje silikónovými proporciami. Ak je človek maximálne extravagantný, dokáže si potetovať telo a dať “pirsing“ na pupok, ucho či nos, môže zožať úspech. Samozrejme, k tomu treba mať vplyvných rodičov, príbuzných a vedieť patrične presadiť na javisku súčasné trendy v hudbe či inom druhu umenia. Môže sa stať osobnosťou. Na veku nezáleží. Napokon, môže s ním triasť aj puberta. Zafixovala sa mi predstava, že osobnosťou je človek, ktorý niečo dokázal a v prvom rade si zaslúži ocenenie ako človek. Keď otvoríme hocijaký časopis, dočítame sa tam o takej a onakej hereckej, speváckej hviezde, modelke, ktorá zarobí milióny, vlastní jachtu, vilu, zámok. Už menej o baníkovi, ktorý denne sfára niekoľko metrov pod zem, ťaží uhlie. Robotníkovi, ktorý štyridsať rokov pracuje pri vysokej peci, či pekárovi, ktorý tridsať rokov má prehodený deň s nocou a zarába cesto, aby sme ráno mali čerstvý chlieb, rožky. Aká spravodlivosť. Jedni si sotva zarobia, aby ich rodina vyžila, ďalší nevedia čo s peniazmi. Sú pedofili, narkomani, ale ospevujeme ich ako osobnosti. Ale viete si predstaviť svet, kde by žili samé osobnosti? Kto by pracoval vo fabrikách, pekárňach, mliekarňach, potravinárskych kombinátoch, čistil ulice a s prepáčením zariadenia, kde aj králi chodia peši? Kto by zarábal na tie osobnosti? Treba spomenúť ešte jednu vec. Deti a mladí ľudia, keď vidia a počúvajú masmédiá, žialia nad tým, že ich rodičia sú iba takí “obyčajní” ľudia. Že sa nenarodili v rodine slávneho herca, speváka. Že je tam možno oveľa menej lásky, si len ťažko dajú vysvetliť. Dnes sa láska vyvažuje peniazmi. A osobnosti sú osobnosti. Napokon, prispievame k tomu aj my, médiá. Treba zrejme dávať viac priestoru človeku, ktorý svojím životom dokázal, že je osobnosť. Na druhej strane nemusí čakať, že na svojej sláve zarobí. Má totiž ruky, ktoré dokážu uživiť nielen jeho, ale aj mnoho ďalších. Aj médiami ospevované osobnosti. Veď keby ľudia nešli do kín, divadiel, nekupovali by noviny, časopisy, z čoho by tie slávne celebrity žili?
Iveta Hažíková