iangových tradícií. V posledný deň pred začiatkom pôstnych dní v menu kysuckých rodín nechýbali šišky či čaj s rumom. Aj keď s maskami je to rok čo rok poslabšie, v Kysuckom múzeu v Čadci na staré dobré zvyky nezabudli. Aj vďaka tomu sme mohli minulý utorok stretnúť v uliciach Čadce zaujímavé “persóny“, ktoré vyvolali v ľuďoch spomienku na dobu, keď mali tieto obyčaje dôležité miesto v živote našich predkov. Maškary boli skutočne vydarené, nemožno im uprieť ani smelosť.
Zavítali do viacerých podnikov, úradov i inštitúcií. Navštívili aj Mestský úrad v Čadci, obchody a reštaurácie na Palárikovej ulici. Maskovaná skupina, v ktorej nechýbali Turoň /na dolných Kysuciach nazývaný aj Slameňak/, medvede, čert, zvonár, smrtka, cigánka s “detiskom“ dokonca i Dracula, privodila v meste správnu atmosféru. Ako uviedla riaditeľka Kysuckého múzea Ľubica Kullová chcú, aby toto už tradičné podujatie bolo prístupné širokej verejnosti. Aby si aj obyčajní ľudia pripomenuli čaro fašiangov, obdobie veselosti. “Aj keď voľakedy ľudia žili v biede, vždy si našli čas na zábavu, a tak by to malo byť aj teraz. Napriek modernej dobe mali by sa naučiť odreagovať sa. Dúfame, že táto tradícia nezanikne, naopak, bude sa rozvíjať,“ hovorí riaditeľka. Maškarám prialo i počasie, a tak vniesli dobrú náladu do ulíc i interiérov. Ako sa neskôr vyznal jeden gurman v reštaurácii, ktorý už mal na konte viacero borovičiek a pív, po zhliadnutí masiek si myslel, že si už za jeho hriechy prišla preň zubatá a začal so spytovaním svojich hriechov. Maskovaná skupina (inak členovia folklórneho súboru Lieskovanka z Kysuckého Lieskovca) teda okrem kultúrneho vyžitia zabezpečila na niektorých miestach aj “duchovné pozdvihnutie osobnosti“.
Veselo bolo podvečer i v niektorých obciach, kde na staré dobré zvyky nezabudli. Nechýbalo klasické pochovávanie basy, pri ktorom asistovali rôzne miestne ľudové hudby. Nielen ucho a oko si prišlo na svoje. Samozrejme bruško, ktoré si ulahodilo na kapustnici s údeným mäskom, domácich klobásach, jaterniciach a ďalších dobrotách. Nečudo, že potom bola chuť aj na klasické fašiangové “ohnivé moky“. Niet sa čo diviť, že pri pochovávaní basy padli aj slzy ľútosti nad odchádzajúcimi veselými “mastnými“ časmi.
Iveta Hažíková
Foto: (km)
