lásky, rozchodu, aj z pocitu, že sme nenahraditeľní a že nám patrí svet. Potvrdil mi to aj jeden známy, ktorý má staršiu matku. Nedávno ovdovela a ostala sama. On sa stal citlivejším voči jej problémom, neľahkému životu, ktorý mala. Aj keď im s otcom nedávali drahé darčeky a nevodili ich na dovolenky k moru, uvedomuje si, že im dávali oveľa viac. Úprimnú lásku a do života ich vyzbrojili čestnosťou a zmyslom pre skutočné hodnoty. Znie to frázovito, však, ale on sám to tak povedal. Aj preto ho rozčúlilo, ako jeho matku nechutne dostali na hrách, ktoré boli zverejnené v istom periodiku. Má slabší zrak, celý život mala prácu, pri ktorej si namáhala oči a teraz nosí silné dioptrie. A tak zavolala na číslo. Samozrejme, že stará žena nedovidela na drobučké písmenká, ktoré oznamovali, koľko sa platí za jeden telefonát. Keď radostnú správu o tom, že môže vyhrať oznámila rodine, tá len prevrátila očami. Jasné, že očakávali atraktívny telefónny účet, ktorý aj prišiel. A čo nahnevalo môjho známeho? To, že jeho matka celý život drela, zničila si zrak a teraz nejakí zloduchovia z toho ťažia a zarábajú na tom. Nuž, aj také sú podoby života okolo nás. Iveta Hažíková
