aním nejakej udalosti, výkonu). To však odoznie po ukončení záťažovej situácie. Takisto tréma napr. pred skúškou, po jej ukončení. Spôsob vyrovnávania sa s vlastnými starosťami je viacero. Pomáha prediskutovanie vlastných starostí s inými, zverenie sa blízkemu človeku, rozbor starostí a ich upresnenie, porovnanie so starosťami iných, ktorí sú na tom horšie, aktívne riešenie, postupné odstraňovanie príčin, interferencie (odklon myslenia na niečo iné), citové preladenie (odreagovanie, relaxácia), vzdanie sa potrieb, ktoré sú sporné, či mimo dosahu našich možností, vykonávanie činností, ktoré sú na prospech iným, proaktivita (riešenie problémov v predstihu). Už tým, že máme možnosť aktívne riešiť príčiny svojich starostí, aspoň sa o tom pokúšame, tieto strácajú na intenzite.
Pred nami neustále vyvstávajú nové životné problémy, ktoré skúšame riešiť najskôr pomocou skúseností a našich zabehaných spôsobov riešenia. Navyknuté spôsoby prežívania a postojov nie sú vždy udržateľné, niekedy si treba osvojiť nové. O kríze hovoríme vtedy, keď nastáva nerovnováha medzi problémami a možnosťami ich zvládania. Schopnosť formovať si život, ovplyvňovať jeho priebeh je pre nás dôležitá hodnota. Ak je ohrozená, reagujeme na to viac-menej prežívaním úzkosti. Hlavne vtedy, ak obvyklé spôsoby riešenia neposkytujú prijateľné východisko. V kríze stav nepríjemného napätia pretrváva, môže sa dostavovať pocit bezmocnosti. Väčšinou má typický priebeh. V prvej fáze dochádza k šoku, snažíme sa udržať si od traumatizujúcej situácie odstup. V tejto fáze obvykle investujeme menej energie do reálneho riešenia problémov, dochádza k zvýšenej kontrole úzkostných impulzov. Nasleduje fáza, kedy dochádza k mobilizácii obranných mechanizmov. Potom je tu fáza spracovania. Preorientúvame sa a znovu nachádzame rovnováhu. Trvá niekoľko týždňov až po zhruba rok. V tejto fáze nemá kríza len negatívne stránky, postupne prekonávame problémy, uvedomujeme si vnútorné rezervy. Rozlišujú sa krízy traumatické (napr. smrť blízkej osoby, partnerské problémy, zdravotné, nezamestnanosť a pod.) a krízy životných zmien (napr. puberta, odchod z rodiny rodičov, sobáš, narodenie detí, sťahovanie, zmeny zamestnania, prechod, starnutie, odchod do dôchodku a pod.). Krízové stavy má 5 až 8 % populácie. Ak dôjde k zlyhaniu stratégií zvládania, môžu ťažkosti pretrvávať dlhší čas. U väčšiny ľudí je však dobrý predpoklad uzdravenia.
PhDr. Ivan Zbojan,
klinický psychológ
