Keďže projekt niesol názov Športom proti drogám, šiesty deň sme celý vyhradili iba športu, v telocvični sme strávili naozaj takmer celý deň. Kto chcel, mohol sa pridať na menší turistický výlet. Originálnymi boli olympijské hry. Formovanie snehuliaka pomocou oblečenia a plachiet bolo ohromnou zábavou. Večer sme zorganizovali medzinárodný večer, kde jednotlivé krajiny predstavili svoje jedlá a zvyky. Siedmy deň sme celý strávili v Čadci. Najskôr sme mali prednášku o drogách v knižnici, ktorú viedli dvaja špecialisti z kriminálnej polície.(Lepšie by boli mená, ale neviem ich.) Neskôr sme sa presunuli na výstavu výkresov žiakov niektorých základných škôl. Poprosili sme ich, aby nakreslili, ako si predstavujú napr. typického Nemca a naši kamaráti potom vybrali najlepšie portréty. Ako ďalší program sme naplánovali futbalový turnaj na našom gymnáziu, ako takisto aj prehliadku budovy bilingválnej sekcie. Po futbale sme sa najedli v jedálni školy a kto chcel, mal dva a pol hodinový rozchod, alebo si s nami mohol zahrať volejbal. Konkrétnejšie, slovenskú stranu reprezentovali študenti gymnázia a za „náš team„ hrali anglickí študenti aj so svojím učiteľom, ako aj jedna Malťanka a ja. Určite to bol pre všetkých krásny zážitok, ja osobne som bola veľmi nadšená. Po rozchode sme sa zišli v Kericu, budove našej organizácie, ktorá nám v spolupráci s Európskou úniou umožnila túto výmenu.
Posledný výlet nás čakal na ďalší deň, a to do Kysuckého Nového Mesta. Tu sme navštívili Kysuckú hvezdáreň, opäť sme si spravili menší rozchod a napokon sme išli do kina na film Piráti z Karibiku. Po uchodenom dni sme si v hoteli chvíľku odpočinuli a na záver celej výmeny sme usporiadali diskotéku. Kto netancoval, rozprával sa na chodbe s ostatnými, vymieňali sa adresy, jednoducho sme spoločne trávili náš zostávajúci čas. Niektorí zostali hore až do rána, lebo už o šiestej sa odchádzalo. Pri lúčení sa nejednému hrnuli slzy do očí, čo bolo len dôkazom toho, ako dobre sme sa spolu mali.
Veľmi by sme preto chceli poďakovať Kysuckej knižnici, pánom policajtom, vedeniu nášho gymnázia a všetkým ľuďom, ktorí boli ochotní nám pomôcť. Osobitne by sme však radi poďakovali naším vedúcim Annelinke z Nemecka a Rafkovi zo Španielska, ako aj Ivke Šustekovej, Mirke Petríkovej a Elenke Badlíkovej z organizácie Keric. Bez ich pomoci by sa nám to nevydarilo tak, ako sa to vydarilo. Ďakujeme! Nesmieme tiež zabudnúť na pána Plevka, ktorý nám značnou mierou pomohol.
Všetkým patrí srdečná vďaka.
K. Badurová