Nedávno sme boli so starou pozrieť v osade, kde žili jej starí rodičia. Ostala tam po nich stará chalupa, ktorú využívajú hlavne naše odrastené deti s ich deťmi, ale keď majú iný program, využijeme situáciu a hneď sme na vrchoch. Teraz sme tam prišli po dlhšej dobe. Stará varila v kuchyni a ja som otvoril šopu, aby som sa nadýchal starodávneho vzduchu, ktorým je presýtená. Veď už má, starenka jedna, pekných pár rôčkov – napočítal som ich vyše šesťdesiat. A tak sa tu človek doslova potkýna o rôzne staré, po domácky vyrobené nástroje a predmety, ktoré sa v tom čase používali. Nuž a našiel som tam zvyšky akéhosi strojčeka a drevenú nádobu podobnú kadi s lopatkami vo vnútri. Stará mi vysvetlila, že to vraj bola maselnička a porozprávala mi aj príbeh.
Určite mnohí z vás vedia, na čo maselnička slúžila. Mútilo sa v nej kyslé mlieko, ktoré sa neustálym pohybom dreveného piesta premenilo na mútené mlieko a zároveň sa od tekutiny oddelilo maslo. Studené mútené mlieko je vynikajúce proti smädu. Treba povedať, že sa mútilo ručne a bola to dosť namáhavá robota. Starin dedo vtedy robil v dedine v kotolni a tam prišiel na jeden zlepšovák. Raz prišiel domov a priniesol so sebou akýsi čudný stroj. „Odteraz nebudeš musieť mútiť ručne,„ povedal babke a tajnostkársky sa zavrel v šope. To bolo znamenie, že ide kumštovať. Keďže bol zručný v práci s drevom, nerobilo mu žiaden problém vystrúhať latky a zbiť z nich už spomínanú kaďu. Zároveň spravil aj čudné lopatky, ktoré sa akurát zmestili do nádoby. Vytvárali ružicu. Dedo ich potom napojil na tyč, ktorej pohyb bol poháňaný elektrickým prúdom. Stačilo len stlačiť vypínač. Dedo hneď vyskúšal zariadenie, či funguje. Lopatky sa dali do pohybu a vírili mlieko tak dlho, až z neho vymútili maslo. Vec sa podarila.
Susedia sa, nevedno ako, o všetkom dozvedeli. Každý chcel to čudo vidieť. A len krútili hlavami, čo to je za diabolský vynález, čo to je za robota. Že oni by sa neopovážili takto sa rúhať. Proti komu, to nepovedali. Jednoducho neverili pokroku. Boli to ľudia vychovaní na tradíciách a každá novota v nich vzbudzovala nedôveru. „Z tohto nič dobrého nevzíde,„ lamentovala babka, lebo bola tiež ako tí susedia. Dedo ju utešoval, vraj sa všetko v dobré obráti, len človek musí byť trpezlivý. Vedel, že stroje budú pomáhať ľuďom aj na kopaniciach. Napokon sa naozaj tak stalo. Onedlho sa patent na maslo ujal takmer v každom dvore a všade bzučali strojčeky, ktoré, poháňané elektrickým prúdom, nahrádzali ručnú robotu.Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
