Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Ľudia pod Hlucháňovom

Z osady Gavlasovo je pekný výhľad na Veľkú Raču

Od rána bolo pod mrakom, v povetrí poletoval sneh. Nefúkal vietor, a tak vločky tíško sadali na zem ako anjeli a keďže ich bolo veľa, vytvárali neopakovateľnú atmosféru pohybu a sotva počuteľne šušťali. Sneh bol primrznutý, vŕzgal pod podošvami vysokých topánok. Štveral som sa hore cestou, ktorú spravili na príkrom svahu. Viedla cez les. Kedysi tu bol chodník. Pamätajú si naň starší ľudia. Mnohokrát v lete, keď schádzali zavčas rána z vrchov za prácou do doliny, naďabili vedľa neho na hniezdo hríbov alebo kuriatok. V zime sa zasa brodili až po pás v snehu. Veru, krutokrásne podmienky severu, kde sa človek a hora zdravia ako dobrí priatelia, si vždy vyžadovali nesmiernu vytrvalosť a tvrdosť. Zrazu začujem zaklinganie konského postroja. Na svahu priam podo mnou zbadám koníka hnedáka ťahajúceho voz. Zapiera sa mohutnými nohami do skalnatého podložia cesty, z nozdier vyfukuje chuchvalce pary. Vedľa neho kráčajú bratia Miro a Jano Gavlasovci. Majú ešte jedného brata, vychýreného furmana Paľa. Trhal s koňmi drevo až kdesi na Šumave. Na vrchy má prísť k večeru. Miro drží v rukách opraty. Podchvíľou nimi myká, hlasno pobáda koňa do kroku. Onedlho sú už všetci na vrchole svahu. Tu sa cesta zrovnieva s nebom. Ľudia i zviera môže na dlhom a rovnom úseku zbierať nové sily pred ďalšou strminou.

Skryť Vypnúť reklamu

Odpočívajú. V poslednej tretine svahu ma predbehli, teraz sa mi ich konečne podarilo dostihnúť. Hneď vyskakujeme na voz. Čo to? V prednej časti povozu zbadám akýchsi dvoch malých chlapcov – paholkov. Možno z nich vyrastú budúci furmani. Chlapci čupia na spodných doskách voza, rukami sa pridŕžajú bočníc. K pestrej partii sa pridáva Jano Vaňovec. Ide hore za švagrom Paľom Grapom. Aspoň nemusí stúpať pešo... Po zhruba stometrovom úseku sa les stráca a zo závejov vyrastajú chalupy. Vstupujeme do osady Gavlasovo, ktorú miestni ľudia nazývajú aj U Gavlasa.

Pánboh tak chcel

A potom aj spravil, že na temene kopca, z ktorého v dobrom počasí vidieť panorámu moravských vrchov, zavŕtal prstom do zeme, aby odtiaľ vytryskol prameň. Voda stekala po úbočí a vytvárala dolinu. Dlho trvalo, kým sa dolina zviditeľnila natoľko, aby si ju všimol človek. Postavil tu dom, zasadil strom a založil rodinu. Postupne sa k nemu pridávali ďalší. Pribúdalo príbytkov. Ale meno jej ostalo po prvom osadníkovi. Pohonič Miro a jeho brat Jano mi cestou rozprávajú, že do osady chodia takmer každý deň. Jednak potrebujú prevetrať koňa, keď akurát kvôli nepriaznivým snehovým podmienkam nemôže robiť súcu robotu, jednak zháňajú seno a zvážajú ho potom dolu do humna. Prechádzame okolo kaplnky. Dal ju postaviť otec známeho umeleckého kováča Jara Gavlasa a sám majster zhotovil železnú mrežu na dvere v podobe Panny Márie. Každý rok v lete sa tu koná svätá omša pod holým nebom spojená s hodami. Trošku povyše je most cez potok. V bystrej vode vraj možno zazrieť pstruhy. Cesta potom zatáča doprava a míňa malebné drevenice. Sú to nádherné stavby s podlhovastými verandami obrátenými na juh. „V týchto chalupách už pôvodní osadníci natrvalo nebývajú,„ vysvetľuje mi Miro, keď zbadá môj záujem o osud dreveníc. „Ľudia tu chodievajú rekreačne, aby si vyvetrali pľúca. V lete je tu plno...„ Sneh čupí všade. Aj na stromoch. Chlapci – paholci, o ktorých už bola reč, ani nedýchajú. Obzerajú si rozprávkovú krajinu. Tu brnkne vtáča svojím čulým krídlom o konárik jablone a na zem sa zosype spŕška snehu. Tam zakráka opustená vrana. Lenivo sa znesie na krídla a preletí na druhú stranu doliny. Všetci sme očarení krásou okolitej zimnej prírody.

Skryť Vypnúť reklamu

V úzkej doline je zo tridsať domov. Kedysi v nej bolo rušno, osada sa hemžila deťmi. Preto tu postavili školu, do ktorej sa chodilo od prvého do piateho ročníka. Dnes by ste ju márne hľadali, stavba sa zmenila od základov. Aj ona slúži predovšetkým turistike. Niekdajšie školské časy pripomína len priestranný dvor s výhľadom na časť Krásna nad Kysucou a vzdialenej Bystrickej doliny. „Pŕŕŕ,„ zastaví zrazu pohonič Miro koňa pod ďalšou stúpačkou. „Ideme sa pozrieť, čo porába strýko. Nech si kôň oddýchne.„

Obaja bratia vykročili k neďalekému murovanému domu. Povyskakovali sme z voza. Jano ostane s chlapcami pri koni, ja sa pohnem za mladíkmi. Majú rezký, dlhý krok. Z dvora vedú k dverám chalupy schody. Odtiaľ sa vchádza do verandy. Na schodoch sa zjaví pravý osadník Justín Gavlas. Zvítame sa vospolok, potrasieme si rukami. „Veru by som vás ani nečakal o takomto čase,„ rečie Justín, viditeľne potešený, že sa má s kým porozprávať. „Tak vidíte, že som tu sám ako prst. Ale som zvyknutý, nesťažujem sa...„ Justín odjakživa žil s prírodou. Od malička pásaval doma statok, neskôr, keď povyrástol, aj kravy na družstve v Martine. Po návrate na Kysuce mu dali na starosť ovce v Starej Bystrici a v Zborove. Teraz je starý dobrý pastier na dôchodku. „Mám svoje kozičky, o ktoré sa starám,„ hovorí s úsmevom. „Dávajú výživné mlieko. Veru ho nebyť, už by som bol býval dávno pod zelenou.„ Nepije, nefajčí. Vraj sú tomu už tri roky, čo nedal do úst cigaretu. Dobre je, keď sa človek občas zatne...

Skryť Vypnúť reklamu

Kôň sa opäť zaprie, potiahne voz. Vycvála hore ostrou zákrutou ponad zasnežené domy. Teraz kráčame pešo, akurát chlapci sa vezú. Z kopca pozeráme ponad drevený plot. Údolie sa podobá obrovskému kotlu. Dolu čupia drevenice, vedľa nich murované domy.

Minulosť a prítomnosť

Akoby si tu podávali ruky. Zachovali sa obydlia ešte z čias prvej republiky, ale i z nedávneho obdobia. Posledná chalupa v údolí, ktoré sa končí lesnou húštinou, patrí Grapovcom. Stojí na pravej strane cesty, po ľavej ruke je šopka. Všetkých nás už zďaleka víta Paľo, ktorý tu trávi s rodinou víkendy. Rodičovský dom je teraz väčšinou opustený, mama Verona odišli bývať z vrchov k dcére do Kysuckého Lieskovca. „Už som si myslel, že po tých snehoch ani nevyjdete,„ smeje sa Paľo vyteplený z domovej kuchyne. Nám krehnú ruky a mrznú uši. Zvíta sa so švagrom. Hneď nás zavolá dovnútra, uvarí teplý čaj. Za Janom onedlho príde jeho žena Maja a sestra Betka. S nimi hŕba deťúreniec. Donesú víno s akýmsi vínovým korením. Na rozhorúčenom sporáku uvaria lahodnú zmes. Pri vínku sa aj dobre spomína na detstvo, keď Paľo pri pasení na Tománkovom doniesol domov za kôš hríbov. Hneď vedľa je kopec Hlucháňovo. Ktohovie, názov asi dostal podľa niekdajšieho tokaniska hlucháňov. Z čistiny zalesneného svahu vidieť v pozadí najvyšší vrch Kysúc Veľkú Raču. Na myseľ prídu aj detské hry a škola. Tá by vedela všeličo porozprávať. V zime sa deti častokrát počas vyučovania sánkovali a lyžovali, na jar plietli korbáče, v júni i potom v jeseni zbierali huby. Učitelia sa mali pri nich dobre. Každé decko im nosilo do školy slaninu, klobásky, vajcia, maslo, tvaroh a ovocie... Deti i dospelí poznajú okolie. Z Hlucháňova sa dá prejsť cez Tománkovo na Močárek a Košarisko. Potom od Šustka cez Kýčeru a Rieku do Čadce. Je to pekná a zdravá túra...

V osade je vraj stále trvalo obsadených ešte sedem domov. Okrem Gavlasovcov sú to Šustkovci, Igor Žigo, Mahútovci, Oravcovci... Na opačnom konci, ako bývali Grapovci, žije matka Jara Gavlasa Štefánia. Syn ju tu častokrát chodieva navštevovať. Pri stretnutí mi povedal: „Keď sa mi dolu nazbiera priveľa starostí, vyštverám sa na vrchy. Je tu pokoj a božské ticho. Môžem si aj zaspievať.„ Voľakedy som si zapísal text jednej jeho piesne:

Nedaj, Bože, nedaj,

aby som sa trápil.

Tej vodenky čistej,

dajže sa mi napiť.

Radšej všetko stratím,

všetko, čo len treba.

Ale nechcem stratiť,

och, Bože môj, Teba...

Zošerilo sa, v chalupách zablikali svetlá. Kdesi zaštekal pes. Rozlúčili sme sa s osadou. V tichu, ktoré tu vládlo, opäť bolo počuť šušťanie snehu, keď v podobe tisícov vločiek poletoval v čerstvom povetrí. Napadlo nás, že sme sa ocitli v zázračnej krajine tak blízko neba...Ladislav Hrubý

Foto: autor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 183
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 477
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 147
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 13 052
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 134
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 567
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 749
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 894
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 758
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 721
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

ARCHÍVNY TEXT

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

Mladý fotograf Adam Kuric.

Ručičky sa opäť posúvajú

Ohľadom zrušenia striedania letného a zimného času nepadol doposiaľ konečný verdikt. Rokovalo sa o tom v minulosti už dlho, faktom zatiaľ zostáva, že na Slovensku v nedeľu opäť prejdeme na „zimný“. Hodiny sa posunú z 3. na 2. hodinu.

Niektorým na letnom či zimnom čase absolútne nezáleží.

Rýchlostnej cesty sa tak skoro vo Svrčinovci nedočkajú

Rozhodnutie ministerstva vraj bude mať negatívny dopad na cestné prepojenie do Českej republiky.

Takto vyzeralo plánované trasovanie R5.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Už ste čítali?