ý čas. Máme svoju kapacitu, náš rozsah výkonu je limitovaný našou silou, výkonnosťou. Máme svoje obmedzenia. Nie vždy sme si vedomí svojich obmedzení, hraníc. Dochádza k procesu, kedy sa môže stať, že naša duševná, emočná a fyzická energia je výrazne znížená, spotrebúva sa. Aby náš život plynul hladko, musí byť vyvážený. Ak náš život stráca rovnováhu, rovnováhu našich síl a možností, môže dôjsť k „vyhoretiu„ (burn out. syndrom). Trpí ním stále viac ľudí. Vyčerpanie energetických zásob sa prejavuje stavom, v ktorom strácame záujem o to, čím sme žili predtým, pociťujeme ako narastá dráždivosť, silnejú obranné postoje voči všetkému a každému. Dochádza k negatívnemu postoju k práci, záujmom, vzťahom a pod. Zisťujeme, že narastá v nás potreba pribrzdiť, spomaliť. Vyhoretie je cenou, ktorú mnohí ľudia platia za svoje úspechy. Byť energickým a usilovným nie je zlé. Ak sa však snažíme vyriešiť všetky problémy, splniť všetky úlohy, nakladáme si na seba viac ako zvládame, dochádza k vyčerpaniu. Cesta z neho je niekedy náročná a zdĺhavá. Nestačí potom si iba oddýchnuť, ísť na dovolenku a pod. Tí, ktorí sa snažia všetko zvládať sami, sa môžu dostať na hranicu svojich možností – emočných i fyzických. Príčin je viac. Neschopnosť pribrzdiť, snaha urobiť všetko sám, prehnaná pozornosť problémom druhých, prílišné sústredenie na detaily, perfekcionizmus, nereálne očakávania, zlý telesný stav a ďalšie. Falošný obraz úspechu nás neraz núti do nadmerného úsilia. Zabehaný spôsob života takisto môže znižovať motiváciu, snaženie. Presýtenie a zahltenie čímkoľvek – prácou, koníčkami, ľuďmi vedie k negatívnemu postoju k sebe, druhým, práci a pod. K vyčerpaniu prispievajú i osobnostné a povahové rysy. Rozhodní, pevní ľudia, ctižiadostiví, pedanti, nadmerne súťaživí, platia niekedy príliš vysokú cenu za svoje úspechy. Zdravím, podráždenosťou, fyzickou únavou, stratou odvahy, objektívnosti, emočnou vyčerpanosťou, negatívnymi postojmi. Niekedy i stratou zmyslu života. Hlavne vtedy, ak úsilie neprináša očakávané výsledky. Začínajú sa cítiť osamotení, obvykle bývajú sami, majú sklon izolovať sa. Znižuje sa im sebavedomie. Majú chuť niekam ísť, utiecť, skryť sa. Stráca sa reálny pohľad na zdroj vyhoretia, jeho príčiny. Je potrebné prehodnotiť doterajší spôsob života, spôsoby, akými zvládame záťažové situácie. Riešenie emocionálnej vyčerpanosti je potrebné riešiť súbežne s riešením fyzického vyčerpania. Je potrebné prehodnotiť, čo očakávame od života a prečo. Pokiaľ sa vraciam znovu k starým návykom, ktoré k vyhoretiu viedli, môže sa zopakovať celá situácia odznova. Ozdravné procesy niekedy vyžadujú odbornú pomoc, znalosť zásad duševnej hygieny, aktívne hľadať možné spôsoby riešenia konkrétnych situácií.PhDr. Ivan Zbojan,klinický psychológ