prírode vždy zodpovedajú určité tvary istým vlastnostiam a povahám. Než sa tento poznatok uplatnil aj pri hodnotení ľudských pováh, uplynulo veľa storočí. Až v 19. storočí sa začali skutočné výskumy v tomto smere. Mnohí bádatelia, najmä Lavater, Schopenhauer, Kretschmer, Blaskford a ďalší, dosiahli značné úspechy či pokroky. Tak vznikla nová vedná disciplína – typológia alebo tiež fyziognomika. V starých, niekedy aj v nových učebniciach fyziognomiky sa vždy vychádzalo z drobných znamienok a znakov na obličaji alebo inde na tele a z toho sa hneď vyvodzovali súdy o sklonoch a povahe človeka. To bol zásadný omyl. Povaha človeka je príliš zložitá na to, aby sme ju mohli presne vytypovať z jedného znaku na jeho tvári. Nuž, ktovie či by nám pomohli také či oné štúdie. O typológii, charaktere a podobne.
Blížia sa prezidentské voľby. Ľudia rozhodnú o tom, kto bude hlavou štátu. Všetci, či už mešťania, či dedinčania, budú od „neho„ očakávať, že sa čosi tam, kde žijú, pohne ďalej. Kde nemajú plynofikáciu, že ju dokončia, privedú vodu z obecného vodovodu, vybudujú nové komunikácie, zriadia lekársku pohotovostnú službu. Dokonca i väzni, že si pruhovaný „oblek„ vymenia za iný. Skrátka, každý má svoju predstavu o tom, v čom by „hlava„ mala pomôcť. Vyhovieť všetkým je však zložité. Zložité to budú mať napokon aj všetci kandidáti na tento post. Byť objektívny, používať svoj rozum, to je možné len vtedy, keď človek dospeje k pokore, keď sa zbaví snov o tom, že je vševedúci a všemohúci, snov, ktoré má dieťa. A tak pre istotu neočakávajme žiaden zázrak. Radšej zostaňme pri skutočnosti, že dane sú poplatky, ktoré musí odvádzať občan, aby vydržiaval inštitúcie starajúce sa o jeho blahobyt. Na druhej strane „zvolený„ by si mal za tým, čo povie v svojej predvolebnej kampani, stáť. Pretože ako sa hovorí, „slovo robí človeka.„
Iveta Hažíková
