hkú povahu. Jedného dňa mu otec dal vrecko klincov a povedal mu: „Vždy, keď sa nahneváš, zatlč jeden klinec do plota vzadu za domom.„ Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa však naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť, než zatĺkať klince. Nakoniec prišiel deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a ten mu navrhol: „Teraz tie klince povyťahuj. Každý deň, keď prežiješ bez hnevu, vytiahni jeden klinec.„ Dni sa míňali a chlapec po čase oznámil otcovi: „V plote nezostal ani jeden klinec.„ Vtedy zobral otec syna za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: „Urobil si dobre, synak, ale pozri sa na diery v plote. Tie tam zostanú naveky, plot už nikdy nebude ako prv. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder.„ Slovom môžeme pohladiť, povzbudiť, pomôcť alebo „potrestať.„ Človeka možno ničiť veľavravnými náznakmi, výrečnými odmlkami, nenávistnými a zdrvujúcimi pohľadmi, zlomyseľnými narážkami i uštipačnými poznámkami, posmechom. Kedy používame slovo ako „zbraň“? Keď obraciame na posmech presvedčenie druhého, jeho názory, vkus. Keď mu nevenujeme ani štipku pozornosti. Keď ho zosmiešňujeme na verejnosti. Keď ho ohovárame pred ostatnými. Keď ho oberáme o možnosť vyjadriť svoj názor. Keď útočíme na jeho slabé miesta. Keď ho zámerne častujeme neopodstatnenými urážkami. Keď spochybňujeme úsudok druhých, schopnosť samostatné prijímať rozhodnutia. Psychická zraniteľnosť sa môže stupňovať, ak sme opakovane a často vystavovaní slovným útokom. Dochádza k stresu. K prvotným príznakom stresu patrí precitlivenosť, búšenie srdca, zvieravé pocity, sťažené dýchanie, únava, porucha spánku, nervozita, podráždenosť, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, žalúdočné kŕče. Taktiež príznaky psychického charakteru ako sú strach a úzkosť. Ostrie prežitej skúsenosti sa neskôr otupí, ale nikdy celkom nevyprchá. K vážnejším následkom patrí úzkosť, chronická únava, nespavosť, bolesti hlavy, psychosomatické poruchy: vysoký krvný tlak, ekzém, žalúdočné resp. dvanástnikové vredy (a najmä choroby vychádzajúce zo závislosti) alkoholizmus, narkománia, bulimia – nadmerné jedenie. Niekedy sa prejavujú ako posttraumatický stres. Agresivita a sústavné ponižovanie sa vryjú do pamäti a jednostaj sa vracajú v myšlienkach, obrazoch, obeť ich opakovane prežíva. Psychickému násiliu sa nepripisuje taká váha ako fyzickému. Psychické násilie je však bolestnejšie. Je ako jed po kvapkách. Ničí sebadôveru, vzťahy, duševnú vyrovnanosť. Neraz sa ukrýva pod maskou vľúdnosti a zhovievavosti. Duševnému utrpeniu tých, ktorí sú vystavení, pomáha duševná opora blízkych ľudí, jasná odsudzujúca reakcia okolia voči útočníkovi, informovanosť o formách násilia a spôsoboch nakladania s nimi.
PhDr. Ivan Zbojan,
klinický psychológ
