opravných prostriedkoch. Vo väčšine však občania nášho štátu prijímajú zmeny s apatiou. Mám s tým skúsenosti, keď chodíme po uliciach mesta Čadca alebo Kysucké Nové Mesto a robíme ankety. Až na malé výnimky sú ľudia, ktorých zastavíme a niečo sa ich pýtame, nevšímaví. Mávnu rukou a odpovedia, že sa ponáhľajú, prípadne, že nemajú čas... Na otázky, nech sú akékoľvek, odmietajú povedať svoj názor. Ten hovoria niekde inde...Nuž zmeny, ktoré sa udiali po roku 1989 nepriniesli to, čo od nich občania očakávali. Čo ich však najviac trápi, je neustála „úprava„ cien. Podľa vyjadrenia vlády a jednotlivých rezortov ministerstiev je zdražovanie nevyhnutné. Horšie však je, že sa zvyšuje aj cena základných potravín. Kilogramový chlieb sa pomaly blíži k cene 30 korún. Drahší bude aj cukor (predpokladá sa zvýšenie o tri koruny) a v dôsledku DPH zvýšenej pri potravinách zo 14 na 19 percent zaplatí občan za jedlo tohto roku o takmer 900 korún viac ako vlani. Zdražovanie pociťujeme už od prvých dní roku 2004. V súkromných firmách ťažko predpokladať, že podnikatelia svojim zamestnancom „pridajú.„ Naopak sú indície (na Kysuciach), že budú znižovať doterajší stav. Ako hovoria starší obyvatelia regiónu Kysúc, prežili už všeličo a musia prežiť aj tieto reformy. „Neostáva nám nič iné, len sa modliť, dúfať a byť trpezliví, že naše vnúčatá sa budú mať lepšie,„ povedal mi jeden dôchodca z Kysuckého Nového Mesta. Vyzerá to tak, že má pravdu. Vladimír Kollár
