tkov akým bol Milan Mravec z Kysúc. Poväčšine ich očakávame s väčším alebo menším odstupom a tešíme sa na ich biele kráľovstvo. Milan ich takto nevnímal. Vianoce nosil v sebe celý rok. Nosil v sebe i nevinnosť narodenia Jezuliatka, zababušených ženičiek brodiacich sa snehom na roráty alebo z nich, uzimených kysuckých betlehemcov, nesúcich so sebou radostnú novinu priateľstva, pokoja a lásky. Najčastejšie sa na jeho vianočných kresbách objavujú Traja králi. Aj jeho posledný obraz akoby symbolicky venoval tejto tematike. Možno to bolo preto, že v tento deň si pripomínal i narodeniny. Tento rok pri práve dožitých šesťdesiatichšiestich asi pozvaniu Troch kráľov na púť do večnosti neodolal.
Milan Mravec – Juriaš obľuboval Vianoce, lebo bol maliar rozprávač. Svoje kresby a obrazy zaplnil množstvom príbehov, akoby sa pripravoval na veľkú kostolnú fresku. Na jednej z jeho kresieb, posledných kresieb „Spoločné Vianoce„ stojí v strede obdarovaný chlapec. Nad ním matka pripravuje vianočný stôl, vpravo sviatočný ruch sleduje starká s vnučkou, na koledu sa pripravuje pán farár či pánko, ako ho na rodnej Rakovej, odkiaľ čerpal väčšinu námetov, volajú. Je tam aj lev, krčma a kostol a všetko a všetkých osvecuje lampa s betlehemskou hviezdou. Do jedného kriedového papiera vtesnal more príbehov. Toľko ich nosil v sebe, že ich jeho srdce zrejme neunieslo. Preto sa s nami rozlúčil v deň svojich narodenín, na Trojkráľový sviatok. JUDr. A. Blaha, Kysucká kultúrna nadácia Bratislava