o naložiť so svojím životom. Vyplatí sa pozorovať vlastné city a preskúmať ich pôvod. Spočiatku vznikajú ako myšlienky, presvedčenia či očakávania. Čím lepšie ich poznáme a snažíme sa im porozumieť, tým vedomejšie môžeme s nimi nakladať. Túžime po bezpečí a po splnení si svojich prianí. Tí realistickejší chcú zdravie a existenčnú istotu. Mozaika toho, čo potrebujeme k životu, je pestrá. Čo potrebujeme k tomu, aby sme si uchovali nádej?
Rovnováha medzi tým, čo potrebujeme k životu a našimi túžbami, medzi realitou a nami sa javí byť dôležitá. Dôležitá pre uchovanie si zdravia, teda i duševnej rovnováhy. Naše predsavzatia začať inak, „odznovu„, môžu byť len falošnou predstavou alebo i reálnym rozhodnutím. Je ľahšie nahradiť staré zvyky niečím iným ako sa len niečoho „zbaviť„. Napr. prestať fajčiť je ľahšie, ak miesto toho začneme viac športovať. Všetky návody „ako na to„ zlyhávajú, ak si nevytvárame alternatívu niečoho zdravšieho. Je jednoduchšie niečo nové pripojiť k tým „dobrým zvykom„, ktoré máme, ako sa zbavovať starých zlozvykov. Duševné zdravie sa ukazuje byť dôležitá hodnota, cena zdravia narastá. Asi len 23 % podielu na zdraví človeka majú inštitúcie zdravotnej starostlivosti. Zvyšok – väčší, je v našich rukách. Vo vyspelom svete, do ktorého ideme, sa ľudia podstatne viac venujú tomu, čo im prospieva, pomáha. I z toho dôvodu, že tlak na výkon stúpa. Kvalita života má i vnútorný rozmer. Tým sú i medziľudské vzťahy. Podstatne môžu prispieť k duševnej rovnováhe. Keď sa hneváme na niekoho, komu škodíme tým najviac? Zlosť, napätie, stres – to všetko sa odráža v našom organizme. Hlavne trpí srdce, hlava, žalúdok a ďalšie orgány. Čo nechceme, aby robili nám, nerobíme druhým. Dokážeme vždy rozpoznať, kto je útočník a kto obeť? Nie je jedným z najväčších potešení v živote ponižovať svojich blížnych? Telo si pamätá aj to, čo myseľ zabudne. Ak si doprajeme pohyb, aktivitu, prirodzenosť v jednaní s druhými, pomôže nám to v ťažkých chvíľach. Zdravie je hodnota. Súlad toho, čo robíme, s touto hodnotou, nám ho upevňuje. A naopak. Zameraním svojej pozornosti na to, čo je v nás, ale i v druhých dobré nás povzbudzuje. Môže nám pomôcť k jednaniu, ktoré nám prospieva. Do nového roka vám prajem pokoj v duši.
PhDr. Ivan Zbojan,
klinický psychológ