Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom, ktorý bol do Občianskeho zákonníka doplnený v roku 1991. Je upravené aj v ďalších osobitných zákonoch. Právna úprava záložného práva v Občianskom zákonníku je všeobecná a treba ju použiť vtedy , ak osobitné predpisy neupravujú niektoré otázky týkajúce sa záložného práva. Úprava záložného práva v Občianskom zákonníku sa použije na zabezpečenie tak občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych záväzkov. Nová úprava zrušila tzv. prednostné zákonné záložné právo správcu dane a úprava v zákone o správe daní a poplatkov sa prispôsobila zásadám o rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov obsiahnutým v Občianskom zákonníku. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Pohľadávka môže byť peňažná, ako aj nepeňažná, ktorej hodnota je určitá alebo určiteľná , môže zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo jej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo má dve základné funkcie , a to zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. V právnej úprave záložného práva sa rozlišujú dve fázy, a to zriadenie a vznik záložného práva. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Podľa toho čo je predmetom záložného práva záložné právo vzniká registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práva, zápisom do katastra nehnuteľností, zápisom do registra vedených Úradom priemyselného vlastníctva SR, zápisom do obchodného registra , registráciou v osobitnej evidencii založených cenných papierov, odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi, odovzdaním zálohu do úschovy tretej osobe, prevedením záložného listu alebo vydaním tovarového záložného listu, zápisom do námorného registra. Vznik a zánik záložného práva sa odvíja od vzniku alebo zániku zábezpečovanej pohľadávky. Ak zabezpečená pohľadávka zanikne, zanikne aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku. Akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prevodu , prechodu alebo postúpenia pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. K zrušeniu záložného práva môže dôjsť dohodou, ak je takýto spôsob dohodnutý v zmluve o zriadení záložného práva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu. Od zrušenia záložného práva treba odlíšiť jeho zánik, a to zánikom zabezpečenej pohľadávky, zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, vrátením veci záložcovi, prevedením zálohu v bežnom obchodnom styku v rámci podnikania, ak sa v zmluve dohodlo, že záložca môže previesť záloh na inú osobu bez zaťaženia záložným právom a iným spôsobom dohodnutým v zmluve. Po zániku záložného práva sa vykoná jeho výmaz z príslušného registra.
Radí vám JUDr. Miroslav Stopka