n trochu upravený na ruský spôsob.
Vianočné sviatky sú najkrajšími v roku pre mnohých z nás. Vôňa koláčov, oblátky s medom, kapor a zemiakový šalát, rozsvietený stromček. To všetko v nás vyvoláva krásny pocit niečoho vzácneho, nevšedného. Aj rodinného šťastia, lásky, ktoré možno počas roka tak intenzívne neprežívame. Akoby šibnutím prútika sa dostávajú na povrch aj naše vlastnosti, ktoré sú možno pre iných po celý rok skryté. Sme lepší, milší, tolerantnejší. Pri štedrovečernom stole sme skrátka akísi iní. Napokon, tak to má byť. Vianoce sú predsa spojené s láskou, porozumením, svornosťou. Takto to cíti väčšina z nás. Spája nás niečo, čo sa možno ani nedá definovať. Ale určite nechýba radosť. Radosť, že Vianoce sú opäť tu.
Na to, ako je to s predvianočnou náladou v rodine Anny Malíkovej a jej manžela, sme opýtali u nej doma, v domčeku na Kysuciach.
Určite sa aj vy pri slovíčku „Vianoce„ vrátite do detstva a zaspomínate si na tie kysucké. Také, ako bývali kedysi a na všetko, čo k nim patrilo.
Ešte nie som tak stará, aby som zažila také skutočne idylické dedinské Vianoce. Považujem sa za dieťa tejto doby. Napriek tomu Vianoce boli pre mňa idylické aj pri ich prežívaní v paneláku. Myslím si, že ako deti, bolo nás šesť súrodencov, sme o nič neprišli. Spomínam si na tradičné spoločné predvianočné upratovanie, ktoré vystriedala vôňa ihličia. Neodmysliteľne je v pamäti vrytá štedrovečerná večera. Spomienky na zemiakový šalát a vôňa kapra či vyprážaného filé vždy evokujú u mňa Vianoce. Keďže nás bolo veľa, šalát sme pripravovali doslova do vaničky. Ale aj tak z neho nič neostalo.
Snažíte sa o zachovanie tradície aj teraz, keď už máte vlastnú rodinu a čas o čosi pokročil?
Tradície vždy zakoreňujú človeka a Vianoce sú určite najkrajšie tradičné sviatky. Snažím sa čoraz viac o to, aby Vianoce mojich blízkych neboli len o konzume, náhlení, kupovaní, upratovaní, kedy si žena na konci uštvaná sadne za stôl k slávnostnej večeri. Už počas adventu sa snažím stíšiť a hľadať v sebe vnútorný pokoj. Aby Vianoce neboli len o hojnosti, ale aj o láske medzi ľuďmi, vzájomnom pochopení a spokojnosti duše. Snažím sa pred a počas Vianoc preciťovať to tajomné veľké očakávanie. V každom z nás by mal zvíťaziť duchovný rozmer.
Čo nesmie a už tradične nebude ani v tomto roku chýbať na vašom štedrovečernom stole?
Aj náš štedrovečerný stôl odráža to, že sme s manželom zmiešaná slovensko-ruská rodina. Sviatočný stôl je tradične slovenský, len tak trochu upravený na ruský spôsob. Teda oblátky, med, kapustnica s rybou (pretože Rusi majú pôst) a všetky zvyky, ktoré sa manželovi veľmi páčia. Veľmi mi chutí ruská obdoba nášho zemiakového šalátu – „vinegret„. K vareným zemiakom sa pridá cibuľka prejdená miernym varom, olej, korenie všetkého druhu, pokrájaná cvikla nesmie chýbať v žiadnom ruskom jedle, pokrájaná mrkva. Všetko sa poleje olejom, osolí a pomieša. Takže na mojom stole nechýbajú ani slovenské, ani ruské tradičné jedlá, napríklad boršč. Musím však prezradiť, že manžel nedá dopustiť na naše slovenské vianočné koláčiky.
Veľa ľudí sa snaží, aj keď sú vzdialení od domova, vrátiť sa tam, kde majú svoje korene. Kde nájdu svoju rodinu, blízkych. Platí to aj vo vašom prípade?
Korene sú určite pre nás, Slovákov, veľmi dôležité. Skutočný pocit domova prežívam iba v Čadci, kde je moja duša. Slovensko je aj tak veľmi malé, sme na úrovni európskeho veľkomesta, napríklad .Moskvy, preto domov by mal posilňovať našu súdržnosť. Keď som vo svete, tak je to Slovensko, keď som na Slovensku určite Kysuce a keď som v Čadci tak určite môj domček.
Určite je to pre vás náročnejšie aj kvôli tomu, že váš manžel nie je zo Slovenska. Musíte sa teda zrejme prispôsobiť aj jeho „naturelu„. A tradíciám, ktoré sa viažu k jeho rodisku. Ako sa to odrazí na vašich tohtoročných vianočných sviatkoch?
Odrazí sa to len v dobrom. Prispôsobovanie nepociťujem ako obmedzovanie, ale ako obohacovanie. Najmä o nové skúsenosti. Napríklad v Rusku je starým zvykom podrobiť sa o polnoci kúpeľu v tečúcej vode vonku, čo je obdoba starého kresťanského zvyku očisťovania tela a duše. Keďže manžel je pravoslávneho vyznania, prežívame vlastne Vianoce dvakrát. Nový rok oslavujeme spoločne, ale keď som bola v Rusku na prelome rokov, tak som ho vlastne prežívala o dve hodiny skôr, než moji rodáci na Slovensku.
Vianočné sviatky pominú, nastane nový rok. Každý z nás si čosi praje. Niečo také, čo možno vysloví nahlas, iné prianie zostane utajené v kútiku jeho duše. Mohli by ste nám prezradiť to, čo možno vysloviť?
Prajem nielen pre seba, ale aj pre všetkých mojich blízkych zdravie, dobrú rodinnú atmosféru a spokojnosť duše. V tomto uponáhľanom svete je najdôležitejšie si ustrážiť práve pokoj duše.
Čo želáte Kysučanom ?
Aby mali viacej práce tu doma, na Slovensku, aby sa nemuseli po svete potĺkať. Aby Kysuce boli zdravšie, aby bolo aj na Kysuciach viacej spokojných rodín, ženám dobrých mužov a mužom dobré manželky, starým rodičom nech majú čo najdlhšie radosť z vnúčat a rodín. A keď sa stretneme, aby sme nezabúdali, že sme Kysučania.
Zhovárala sa: Iveta Hažíková
Foto: Dušan Valko