Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Vianoce v Krásne nad Kysucou

Sudcom Matúša z Čák bol v meste Žilina Ján de Kras

Z histórie

zno. Matúš Čák ho menoval za žilinského kastelána. Ján de Kraszno mal v majetku chotár Krásno, ktoré patrilo advokácii Žilinskej ako zaopatrenie jej advokáta. Krásno bolo vlastne majetkom a dostalo meno po sudcovi Kraszno. Prvá oficiálna správa o obci je spred sedemstosedemdesiatichsiedmich rokov. V roku 1612 stál pri Kysuci na mieste bývalej rímskokatolíckej ľudovej školy na terajšej ulici K. Pagáča drevený kostolík. Pri kostole stála drevená zvonica s dvoma zvonmi. Okolo kostola bol cintorín. Pred ním stáli dve lipy, na ktoré vyväzovali občanov, ktorí porušili občianske, náboženské, morálne práva a zvyklosti. Drevený kostolík už potrebám nevyhovoval a v roku 1861 sa začalo so stavbou mohutného kostola ako dominanty. Je to najväčší kostol na severozápadnom Slovensku a patrí tak medzi najväčšie v Nitrianskom biskupstve. Vežu má 35 metrov vysokú so štyrmi poschodiami. Dlhý je 50 metrov, široký je 18 metrov a výška v strede klenby je taktiež 18 metrov. Kostol je zasvätený sv. Ondrejovi apoštolovi a stojí v dolnom Krásne pred dvorom – placom u Rafaja, teraz na ulici Karola Pagáča, kapitána partizánov v Odese. Tu pred kostolom sa narodil. V nedeľu po dni sv. Ondreja Krásňanci oslavujú hody. Počasie býva väčšinou nevľúdne. Niektorí občania by si želali, keby hody boli v lete. No hody na Ondreja, najväčší to sviatok Krásňancov, mali v minulosti iný význam.

Skryť Vypnúť reklamu

Kamenistý chlieb

Krásňanské pole je neúrodné a zem nestačila uživiť všetkých jeho občanov. Za obživou sa museli rozísť v šíry svet až do Ameriky. Väčšina odchádzala za prácou sezónne hlavne do poľnohospodárstva – do repy. Boli to hlavne ženy a dievky. Mužov bolo medzi nimi málo. Boli to kosci a paholci. Väčšina mužov sezónne pracovala na stavbách, v baniach či v hutách. Boli i drotárski učni – džarkovia. Veľa bolo aj sezónnych bezdomovcov – krpošov, ktorí sa živili nárazovou prácou alebo žobraním – helepaním, ktoré bolo zakázané. Povolenie na túto činnosť dostali len tí, čo boli živelne postihnutí alebo mrzáci. Keď už v poľnohospodárstve práce nebolo, tak okolo sviatku Ondreja vracali sa ženy z repy. Za osobným vlakom – personkou boli pripojené dva až tri kryté nákladné vagóny – dobytčiaky. Na železničnej stanici v Krásne ich odpojili a presunuli na slepú koľaj. Tu ich čakali príbuzní s vozmi s konským poťahom hlavne zo Zborova a vzdialenejších osád. Prišli i svoji z centra obce s ručne ťahanými vozíkmi – tarcami. Na vozy naložili deput a vrecia so suchým chlebom. Tento si od úst odtrhli, čo dostali na raňajky alebo večeru. Suchý chlieb, tvrdý ako ten krásňanský, omastili lojom, pridali trochu stoklásky a strúčik cesnaku a takúto pochúťku jedávali so zemiakmi, ktoré sa ako- tak tu urodili. Po nich prichádzali zo sveta muži, ožralci či krpoši, aby i oni boli na krásňanské hody v rodnom hniezde medzi svojimi.

Skryť Vypnúť reklamu

Hody, hody sú...

Hody sa začali už v sobotu pred Ondrejom tanečnou zábavou, ktorá trvala len do polnoci, lebo nasledujúca nedeľa je už adventná, čas očakávania narodenia Ježiša Krista. Na tomto si potrpel krčmár Macura, kde sa zábava konala a hrali tam cigáni z Kalinova spod Budína. Už týždeň si jarmočníci vopred zabezpečovali výhodné miesta pre postavenie šiatrov. Tieto boli už od skorého rána postavené po všetkých uliciach okolo kostola. Väčšina mladých ľudí si odbavila omšu o ôsmej hodine, aby mali do obeda dosť času na jarmok. Jarmočníci vykrikovali a ponúkali svoj tovar ako rôzne sladkosti, šaty, topánky, kožuchy a hlavne perníkové srdcia. Každej dievke, ktorá mala frajera, musel kúpiť veľké perníkové srdce s nápisom „Z lásky„. Tá, ktorá frajera nemala, dostala od mládencov po malom srdci. Bol to signál, že na nasledujúci fašianek sa ešte nevydá. Ako malý chlapec som šetril po šestáku – dvadsaťhalierniku celý rok na hody. Ako prvé som kúpil od Turka v červenej čapici s čiernym brmbolcom tureckého medu. Turek sekal sekáčom kvádru medu a vykríkal: „Turecký med papá sa hneď...medo – medo srdce zdravo, komu dáme...„ Od predavačky meštianky z Kysuckého Nového Mesta za päťdesiat halierov cukríkov – kapek. Od vedľajšieho pernikára som kúpil mame srdiečko s nadpisom „Tebe mamička„. Z vedľajšieho stánku, kde boli salónky na stromček najlacnejšie, som ich kúpil dvadsať v rôznom staniolovom obale. Tak som celoročné úspory minul. Mama mala zo srdiečka radosť a bozkala ma so slovom „ďakujem„. Srdiečko zavesila v izbe pod obraz Božského srdca Ježišovho. Salónky schovala, aby sme ich do Štedrého večera nevylúskali a nepojedli, lebo sladké veci sme mali strašne radi. Polovicu cukríkov mi tiež schovala na horšie časy. Turecký med sme spolu dojedli. Ženy chystali slávnostný obed s mäsom. Chlapi a mládenci sa v krčmách potužovali vrabčou krvou – pálenkou a spievali si...

Skryť Vypnúť reklamu

V období adventu

– očakávania Vianoc

Hneď po skončení hodov nastal advent, obdobie čakania narodenia Krista. V tomto období sa každý deň zavčas rána konala sv. omša – roráty. Hlavne ženy a dievky dodržiavali účasť na rorátoch, hoci z osád od Šustkov, Vyšných Vaní, z Kalinova spod Rače či zo Zborova mali vyše hodiny cesty. Pri nepriaznivom počasí, silnom mraze alebo snežení so severným vetrom bol to nadmerný výkon, lebo oblečenie bolo chatrné, málo teplé a nohy boli ako ľad... Bola to obeta a pokánie za spáchané hriechy a prosba novonarodeného Ježiška za lepší život a odstránenie biedy – trvalého hosťa krásňanských chalúp. Krpoši a džarkovia začali s prípravou nacvičovania vianočných piesní s vinšovaním po domoch na Ostravsku – heleganie. Vytvorili si trojčlenné skupiny a piesne nacvičovali v škole pod vedením katechétu Durbáka. Jeden spieval prvý hlas, druhý zasa druhý hlas a tretí hral na fúkacej harmonike. Boli to pesničky náboženského charakteru ako: Narodil sa Kristus Pán, Do hory, do lesa..., Pásli ovce valasi, Dnešný deň sa radujme, Dobrý pastier sa narodil a nechýbala ani pieseň Tichá noc...

Po spievaní na Ostravsko

Po Mikuláši sa v mestách ba i dedinách na Ostravsku rozsvietili vianočné stromčeky. Výklady v obchodoch boli plné vianočných reklám a ponúk nákupu darčekov. To bol signál, aby sa džarkovia a krpoši vrátili do svojich rajónov po spievaní – heleganí. Vyhýbali sa centrám miest, lebo tam boli policajti – kubroši, a tí považovali túto činnosť za nedovolenú. Najbezpečnejšie sa im spievalo v robotníckych kolóniách baní, šachiet a na dedinách. Vlakom sa doviezli často i na čierno do Jablunkova. Tu začali helegať po dedinách až do Frýdku- Místku. Darilo sa im tu dobre. Je to priemyslové mesto, ľudia mali prácu a boli i nábožne založení. Spevákov odmenili päťdesiathaliernikom, ale i korunou a viac. Často im ponúkli teplej polievky, čaj aj koláč... Z Frýdku postupovala jedna skupina smerom na Orlovú a Karvinú, druhá na Paskov a Vítkovice a tretia na Kunčice a Radvanice. Každý deň sa začalo spievať ráno o ôsmej hodine a končilo sa o deviatej večer. Za deň navštívili až do sto domov alebo bytov. Deň pred Štedrým večerom džarci objavili vo Vítkoviciach obchod, v ktorom bol výpredaj galantérneho tovaru, hračiek a textilu. Nakúpili tu za lacnú cenu darčeky pre svojich doma a pre frajerky. Na Štedrý večer spievali len do šiestej hodiny večer, aby tak nerušili večernú pohodu v očakávaní narodenia spasiteľa.

Zvyky na Luciu a Štedrý deň

Po Mikuláši bolo Lucie. Na Mikuláša sa darčeky nenosili, nebolo začo kúpiť. Deti ráno našli na stole jabĺčko a pár cukríkov. Na Luciu sa dievky zahalili do bielych plachiet a vzali si so sebou prútené metly. Navštívili domy a výskali, vyskakovali, pritom vymetali kúty ako i steny, aby tak vymietli chorobisko – nemocisko a v dome aby ostalo zdravie pre nastávajúce vianočné sviatky... Chlapi robili od Lucie do Štedrého dňa stolček, kto si ho na polnočnú omšu zoberie a posadí sa naň, uvidí tak všetky bosorky z chotára. Tí, čo ešte nemali stromček – polazničku, vybrali sa do hory vyťať jedličku, ktorú už často v lete mali vyhliadnutú. Na jej spodnú časť upevnili stojan. Gazda na obed doniesol stromček do bytu, pozdravil a zavinšoval celej čeľadi šťastlivé a veselé sviatky vianočné. Stromček postavil do izby na čestné miesto stola pri obloku. Požiadal deti, aby si jedličku ozdobili. Navešali na ňu sklenené ozdoby z minulých rokov. Navrch upevnili vežu a pod ňu hviezdu. Potom poviazali salónky a povešali ich. Trvalo im to až do večera. Medzitým sa mládenci aj chlapi vybrali na Kysucu chytiť rybu na udicu. Boli amatérske udice. Ihlu zohriali nad ohňom a keď bola červená, ohli ju a spravili z nej háčik, na ktorý priviazali tenký motúzik – dratvu. Každý deň zakrmovali ryby varenými zemiakmi. Prestali však dva dni pred Štedrým dňom, aby boli ryby hladné, naučené na zemiaky a tak skočili na návnadu udice. Predtým však do ľadu vyrúbali otvor pre manipuláciu s udicou. I drastickejšie sa ryby lovili. Gazdiná mala najviac roboty. Do obeda piekla koláče – baby makové, po obede zasa varila kapustnicu, zemiakový šalát, kašu či krupicu. Žiadne mäsité jedlo sa nesmelo jesť až do polnoci. Keď sa zotmelo, gazdiná zobrala svätenú vodu s vetvičkou z jedličky a prešla celé stajne aj maštaľ a vykropila ju. Po večeri zametala izbu aj kuchyňu, pričom sa jej deti pýtali: „Mama, mama, čo zametáš?„ a ona odpovedala: „Nemocisko chorobisko, aby išlo od nás preč!„ a to sa opakovalo, pokiaľ neskončila so zametaním. Smeti išla dievka vyniesť na smetisko a načúvala, z ktorej strany zašteká pes. Odtiaľ dostane muža. Gazdiná položila na stôl taniere a príbory. Najprv na stôl naložila, čo muselo by po celé sviatky na stole. Bol to med, znázorňujúci dobrotu, cesnak, znázorňujúci odháňadlo chorôb, kovové staré peniaze a mince, znázorňujúce bohatstvo, lieskové orechy, chlieb, oblátky a víno ako symbol tela Ježiša Krista a jeho krvi.

Štedrovečerná večera a Božie narodenie

Gazda zapálil na stole sviečku a na stromčeku malé sviečočky. Všetci sa postavili a začal s modlitbou Pána Otče náš, Zdravas a Sláva. Potom matka dodala: „Požehnaj nám, Pane, tieto dary, ktoré budeme z Tvojej štedrosti užívať, amen.„ Zobrala na lyžicu med, do ktorého namočila prst, a každému na čelo spravila krížiček pričom povedala: „Aby si bol po celý rok sladký rodine a celému svetu ako tento med.„ Každému dala oblátku, ktorú pomedila krížikom. Keď sme zaspievali pieseň „Narodil sa Kristus Pán, radujme sa...„, pustili sme sa do voňajúcej kapustnice, v ktorej nechýbali hríby, sušené hrušky a slivky a iné prísady. Ušlo sa každému za tanier. Taniere boli na stole i pre tých, čo sú vo svete alebo na vojne. Po polievke gazdiná naložila na taniere zemiakový šalát s rybou – haringom, ktorú prichystala v predvídaní, že sa nepodarí chytiť kysuckú rybu. Po tomto chode doniesla gazdiná krupicu omastenú maslom, osladenú medom. Ako posledný chod sa jedla kaša s mliekom. Po zjedení kaše doniesla gazdiná makový koláč – babu. Túto prežehnala a odkrojila, každému dala na tanierik a zapíjali sme voňavým lipovým čajom. To vám bola pochúťka... Za stolmi chýbali džarci Štefan, Janko a Fero. Koláč Štefana sme si rozdelili a spomínali sme, kde asi je a či príde. Mama nám povedala: „Príde, lebo dobrý holub si vždy nájde cestu domov...„ Mama uložila do spodnej časti kredenca neumyté taniere a riady, lebo nastal najväčší sviatok v roku a nerobí sa nič. Taniere sa umyjú až na sviatok Štefana. Zbytky jedla dala do hrotka i omrvinky zo stola doň zmietla a zaniesla kravičke a prasiatku do maštale. Keď došla do izby, povedala: „Dobre sa oblečte, je tam silný mráz a na oblohe svietia hviezdy tak ako v Betleheme, kde sa narodil malý Ježiško.„ Otec povedal: „Ak nebude zajtra snežiť, čo je malý predpoklad, bude neúrodný rok.„ Mama mu odpovedala: „Ako dá Pán Boh, tak bude.„ A otec dodal: „Keby dal aj ľuďom tu na Kysuciach robotu, aby nemuseli chodiť žobrať...„ Ozval sa mohutný hrubý hlas zvona Ondreja, ktorý oznámil, že je potrebné ísť na polnočnú omšu. K hlasu zvona sa pridali hlasy zvonov Jozefa, Márie a umieráčika a vytvorili tak slávnostný koncert vznášajúci sa po všetkých osadách chotára oznamujúci, že nastali sviatky vianočné. Dievky Katka, Hanka a Veronika išli do kostola poďakovať Pánovi a privítať tak i narodenie Ježiška. Pred nimi išli ich rodičia a teta Žofka. Veronka skríkla:„ Hviezda padá – meteor.„ „Čo si myslela?„ opýtala sa jej Hanka. „Ja na Štefka a ty?„ „Ja na Janka a ty, Katka?„ „ Ja na Ferka„ a všetky sa pustili do smiechu. Teta Žofka sa obrátila a povedala: „Keď ste všetky mysleli na tie vaše lásky, istotne vám prídu, len sa pekne a vrúcne pomodlite na sv. omši a myslite pritom na nich, lebo táto sviatočná noc má veľkú moc.„ Polnočná sa omša skončila hodinu po polnoci a dievky sa ponáhľali domov a ktorá príde do dvora prvá , tá sa prvá vydá. Katka, Hanka a Veronka sa nenáhlili, lebo boli ešte mladé a len nedávno im minulo sedemnásť rôčkov a ich fešáci pôjdu na asentérku – odvod a na vojnu, a preto pri modlení prosili Ježiška, aby im láska vydržala na večnosť.

Na Božie narodenie doma

Už o šiestej večer si džarkovia zobrali vrecia s obnoseným textilom, šatmi, topánkami , koláčmi, čo im dobrí ľudia dali a nasadli na električku – lokálku v Ostrave a doviezli sa do Karvinej, kde nasadli na vlak domov na Kysuce. Želalo by sa, že v tomto čase bude osobný vlak prázdny. No nebolo to tak. Robotníci cestovali do práce na tretiu –nočnú zmenu do baní a Třineckých železiarní k vysokým peciam, oceliarňam a do koksární. Keď vlak v Třinci zastal, bol práve odpich vysokej pece. Žiara sa zdvihla nad okolím, ktorú ešte znásobila žiara vypusteného koksu na schladenie. Čudný to bol pocit v tento svätý večer. Nastalo ticho a rozmýšľali, čo robia ich doma a čo robia ich frajerky. Sú dve hodiny ráno. Z vlaku v Krásne nevystupuje nik mimo našich džarkov, čo odchádzali po spievaní pred troma týždňami. Bolo to milé zvítanie a rozprávanie zážitkov. Za chvíľu boli pred kostolom, kde sa rozišli domov. Len Fero, Štefan a Janko ostali stáť. „Ideme vašim zahrať a zaspievať,„ oslovil Ferko Števka. Tak dobre. Prišli pod okno a spustili: Tichá noc, svätá noc... Otec Štefana zažal lampáš. Nevošli dnu, len Štefko zložil vrece a povedal: „Za chvíľu prídem.„ Spravili to tak aj u rodín Janka a Ferka. Teraz boli na rade ich lásky, aby aj im zaspievali a odovzdali im darčeky, pritom podľa zvyku a obyčaje sa ich aj pomediť patrilo. U prvej sa zastavili u Hanky. Len čo zaznela harmonika a spustil sa spev Tichá noc..., Hanka vyskočila, skríkla : „Štefko môj, Štefko!„ Zakrútila sa do vlnáčku, natiahla otcove papuče a vybehla von. Hodila sa Štefkovi do náručia a od radosti plakala. „No, neplač, už som tu a tu máš darček odo mňa,„ pričom jej na krk pripol náhrdelník. „Aký je prekrásny, ďakujem ti, láska moja.„ Štefko zobral med, namočil do neho prst a povedal: „Hanka moja, medím ťa v túto svätú noc, aby si mi bola sladká ako tento med„ a spravil jej krížik na čelo. „Zima mi je, poďte ďalej, mládenci.„ „Vieš, Hanička moja, že je už Božie narodenie a po chalupách sa nechodí?„ dodal Števko. „Musíme ísť ešte zaspievať Veronke a Katarínke.„ Janko a Ferko zavinšovali Hanke a pomedili ju. Štefko si ju pobozkal. Hanka chvíľu vonku čakala a počula hlas harmoniky a spev. Tichú noc. To už boli pod oblôčkom Veronky. „Veronka, Veronka,„ budí ju mať. „Čo mňa budíte, mamička moja, veď som mala taký krásny sen, že Janíčko prišiel sem.„ „ Načúvaj, načúvaj, Veronka moja„ a ona vyskočila ako z dela a už bola pri oblôčku. Matka zažala svetlo, Veronka obliekla otcov kožuch a skričala: „ Janíčko!„ Janko sa ozval: „Veronka moja!„ „Idem vám otvoriť.„ „Nejdeme dnu, však vieš, že dnes sa po chalupách nechodí.„ „Idem ja za vami,„ povedala Veronka. Otvorila dvere a zavolala ich na verandu. Janko namočil prst do medu a Veronku si pomedil: „Aby si po celý rok bola taká sladká ako tento med, a to hlavne pre mňa. Tu máš, srdce moje, odo mňa darček„ a Veronke do jej zlatých vlasov pripojil peknú čiernu sponu s bielymi pásmi. „Pán Boh ti zaplať, lebo ja ti nemám čo dať, len srdce moje.„ „To je najhlavnejšie,„ povedal Janko. „No, ideme ešte zaspievať Katke,„ povedal Fero. Aj Fero a Števo zavinšovali Katke a pomedili ju. „Kedy sa uvidíme, Janíčko?„ Odpovedal: „Dnes po obede na Kysucu pôjdem sa dívať na ryby, lebo kto na Božie narodenie uvidí rybu v Kysuci, bude celý rok zdravý. Len či nebude celá rieka zamrznutá, keď je taká zima...„ „Na rade je Katka, aby sme i jej zahrali a zaspievali. Ferko, ujmi sa vedúcej úlohy...„ Je skutočne tichá noc, s tými nocami na Ostravsku sa nedá prirovnať ani ten sneh, ktorý je tam sivý až čierny. Počuť len hlas nočného vartáša, ktorý na dolnom konci odtrúbil tri hodiny. Pod oknom Katky zaznela pieseň: Tichá noc... Svetlo v chalupe sa rozsvietilo a na chodbe sa objavil otec Katky. „Poďte dnu, však je veľká zima, ešte na sviatky prechladnete.„ „Veď dnes sa po chalupách nechodí,„ odpovedal Ferko. „Ale len poďte, u mňa v mojom dome každý, kto s dobrým úmyslom a láskou prichádza, je v každom čase vítaný.„ Pozval ich dnu a usadil ich v kuchyni, kde v sporáku dohorievali polienka, a priložil tam ďalšie. „Kde máte ďalších?„ opýtal sa Fero. Zdvihol sa, odobral sa do izby, kde spali ženy. Ostatní spia v komore. Vtom už vstala gazdiná. Fero jej dal znamenie priložením prsta na ústa, aby bola ticho. Prišiel k posteli, kde Katka spala ako šípová Ruženka. Pripol jej na košieľku brošňu – sponku znázorňujúcu šípovú ružu. Katka ešte spí. Fero namočil do medu prst a spravil jej na čele krížik a pomedil ju. Vtom sa Katka zobudila a zakričala: „Mamička moja, snívalo sa mi, že Ferko mi prišiel.„ „Áno, Katarínka moja, je tu.„ Vtom Ferko priložil studené ruky na hruď Katarínke a tá ich pritlačila a povedala: „Ježiško malučký, vyslyšal si mňa, Ferko sa mi vrátil„ a vstala. Obliekla si sviatočný šorec a bola už pri Ferkovi. Kamaráti aj Ferko neváhali, zavinšovali gazdovi a gazdinú pomedili. Podľa zvyku dali gazdovi pofúkať do mincí, ktoré mali u seba, aby sa im peniaze držali po celý rok. Gazda už zohrial na sporáku hriateho. Mládenci odopierali si vypiť, no gazda ich núkal, pokiaľ si nevypili. Veď vonku je taký mráz, až klince zo striech vyťahuje. Katke doniesla matka zrkadlo. „Podívaj sa, Katka, zakiaľ si ty spala, čo ti priniesol Ježiško.„ Keď Katka uvidela brošňu, od radosti zvrieskla a hodila sa Ferkovi okolo krku, utierala si slzy od dojatia a bozkala ho. „No a vy, baby moje, ani ste nepočuli, keď vám hrali a spievali.„ Ženy sa čudovali. „Zaspievajte, zaspievajte, aj ja vám pomôžem, veď ráno budem spievať v kostole na chóruse,„ prosila Katka. „Tak dobre, ale spievať budeme všetci.„ Janko vytiahol harmoniku, udal tón a spieval: Narodil sa Kristus Pán, radujme sa... Keď skončili, ešte na prídavok zaspievali Tichú noc, lebo ju ženy nepočuli... Štefko vstal a povedal: „Vstaňte hore, valasi, ide sa domov, lebo sme ešte dobre tam neboli len na skok... Zajtra, vlastne dnes bude ešte dosť času, aby sme boli spolu.„ Štefka čakala mať vo vykúrenej kuchyni, kde voňala kapustnica a vône z jedla zo štedrej večere. Štefko si sadol za stôl a z vreca začal vyberať, čo doniesol. „Tu máte, mama, teplú šatku na hlavu alebo na krk.„ „Aká je peknučká a teplučká. Ďakujem ti„ a bozkala ho. „Tu sú topánky „Baťovky„ pre otca a aj tento zimník je skoro nový, dal mi ho učiteľ. Tu sú pre brata šaty, trochu obnosené, ale ešte dobré. Darovala mi ich žena baníka. Aj tento nožík „rybku„ som mu doniesol. Malej Zuzke som zas doniesol bábiku v šatoch. Tu sú cukríky a tu to najhlavnejšie, peniaze, je ich dvestopäťdesiat korún. Tu ich máte.„ „Toľko peňazí a ešte aj darčeky. Muselo sa vám dariť dobre.„ „Ďakovať Bohu nebolo to najhoršie.„ Mama zobrala veci, čo priniesol, pekne ich pohladila, vystrela a uložila pod stromček. „Kapustnica je už teplá. Najedz sa a tu máš zemiakový šalát, koláč a lipový čaj.„ Keď sa najedol, povedal: „Som unavený, idem si ľahnúť, zobuďte ma, pôjdem na veľkú omšu o jedenástej.„ Len čo ľahol do postele vedľa brata, ozval sa koncert zvonov ohlasujúci nový deň, najväčší to sviatok v roku - Božie narodenie. Tak isto čakali na svojich synov matky Janka a Ferka. Janko priniesol bratovi nožík sarajevo, sestre prstienček a sponky na vrkôčiky znázorňujúce motýle. Otcovi priniesol teplé ponožky-fusagle, nohavice a pre matku vlnáčik a šál. Koláče, čo vyspieval, položil na stôl. „Tu máte dvesto korún.„ „Toľko peňazí a k tomu ešte aj dary.„ „Som veľmi ustatý, lebo tieto predvianočné dni a aj dnešný deň mi zobrali veľa síl. Idem si ľahnúť. Ráno mňa zobuďte, pôjdem na veľkú omšu.„ I Fero vybaľoval, čo doniesol. Pre otca cigarety, dedkovi balík tabaku, mame papuče a šál. Bratovi doniesol staršie korčule-gvinťáky s topánkami, ktoré kúpil od poľského žida v obchode pod Laubňami za námestím v Ostrave. Mladšiemu bratovi doniesol fúkaciu harmoniku „Švanda dudák„. Mame dal dvesto korún a poručil sa spať.

Zavčas rána sa konala prvá omša zvaná pastierska. Na túto chodili hlavne ženy, aby mali do obeda čas pripraviť raňajky a uvariť sviatočný obed už s mäsom, lebo pôst prestal platiť od polnoci. Ráno ešte pred malou omšou, ktorá sa začínala o ôsmej, bolo počuť hrať hudbu cigánskej kapely Balážovcov, ktorí vinšovali šťastlivé a veselé sviatky a zahrali vianočnú pesničku. Najprv zahrali a zavinšovali pánu notárovi, rechtorovi, farárovi, richtárovi, četníkom, železničiarom a bohatším gazdom. Chudobnejším hrával cigán z Kalinova spod Budína od Zborova. Cigánky v tento deň nesmeli chodiť vinšovať po chalupách, lebo vraj by priniesli celý rok do chalupy nešťastie. Cigán hral len pod oknom, lebo v tento deň sa po chalupách nechodilo mimo najbližšej rodiny.

O desiatej hodine matky si synov zobudili. Pripravili im lavór so studenou vodou, v ktorej boli jabĺčka, lieskové orechy, med, staré peniaze, mince, soľ a cesnak. V tom sa umývali, aby boli zdraví a červení po celý rok ako tie jabĺčka, aby boli silní ako tie orechy, aby boli sladkí všetkým ľuďom ako med, aby boli chutní ako soľ, aby boli po celý rok bohatí a mali peniaze. Počas umývania sa peniaze zobrali do pravej ruky, pofúkali sa a preložili do ľavej ruky, pričom sa hovorilo: Sem, peniažky sem, po celý rok do mojej pravej a ľavej ručičky z celého sveta. Zakúsilo sa do nich, aby ich držali a nemíňali sa.

Po raňajkách vybrali sa mládenci na veľkú sv. omšu. Pred kostolom bolo veľa ľudí. Zvítali sa a vinšovali si šťastlivé a veselé. I Ferko, Janko a Števko sa zastavili pred kostolom, kde už boli aj ich frajerky Veronka, Katka a Hanka. Keď ich zbadali, usmiali sa na nich a vošli na ľavú stranu v kostole, ktorá bývala vyhradená pre ženy. Pravá strana pre mužov. Tu zostali stáť i mládenci Janko, Ferko a Števko. Oči sa frajerkám a ich mládencom stretli, usmiali sa a dali znamenie, že darčeky majú na sebe. Keď sa začala omša, dievčatá sa vrúcne modlili a ďakovali malému Ježiškovi, že ich vyslyšal a vrátili sa im frajeri zo sveta. I mládenci ďakovali novonarodenému Ježiškovi, že sa im vo svete darilo dobre a doma našli všetkých v zdraví a ich lásky v plnej sile. Len čo vyšli z kostola, ozval sa obedňajší koncert všetkých zvonov oznamujúci obed celému chotáru. Bol čas ponáhľať sa na slávnostný obed začínajúci sa modlitbou. Jedlo sa, čo bolo doma to najlepšie, kuracia polievka, vyprážané kurča so zemiakovou kašou, bravčové mäso s kapustou a zemiakmi. Po obede sa členovia rodiny našim džarkom poďakovali a načúvali, ako sa našim spevákom vo svete darilo. Potom sa džarkovia vybrali na Kysucu, kde ich už vítali frajerky. Boli usmiate a šťastné. Kysuca bola zamrznutá, len pod dreveným mostom, kde bol prúd, nestihla ešte zamrznúť. Tu z mosta sa na ryby ľudia dívali, aby boli po celý rok zdraví a živí ako tie ryby. I dievčatá Veronka, Hanka a Katka a mládenci Janko, Štefko a Ferko videli pekných jalcov i mreny a verili, že budú zdraví. Išli sa prechádzať a guľovať. Mládenci snehom dievčatá vyumývali, aby boli po celý rok zdravé a líčka im očerveneli ako tie najčervenšie jabĺčka. Prechádzali sa až do večera, kedy sa rozišli domov a pozvali dievčatá na Štefanskú zábavu.(por)

Foto: Dr. Jaroslav Velička

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 767
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 900
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 281
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 995
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 311
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 573
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 686
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 685
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 568
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 666
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

Dobrovoľníci zachraňujú židovský cintorín v Kysuckom Novom Meste

Za záchranu židovského cintorína získajú dobrovoľníci v Kysuckom Novom Meste významné ocenenie.

Dobrovoľníci odpracovali na židovskom cintoríne stovky hodín.

Najlepší strelec šiestej ligy hovoril o vydarenej jeseni. Prečo jeho tím vedie?

Anton Fekula nastrieľal v drese Radôstky trinásť gólov.

Anton Fekula (v červenom s loptou) v drese Spartaka Radôstka.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Už ste čítali?