norou hriechu a zvrhlosti?
V polovici októbra sa konala najtajnejšia akcia, na akú si česká polícia pamätá. Štyriapoltisíc policajtov a 450 hasičov z celej ČR bolo v noci z piatka na sobotu v službe, ale nevedeli prečo. Dôvodom bola Fantina. Táto operácia začala v okamihu, keď do 435 českých „bordelov„ vtrhla polícia. Cieľ bol jasný. Odhaliť priekupníkov a zachrániť ženy prinútené násilím k prostitúcii. Česi pri záťahu spolupracovali aj so slovenskými policajtami. Pri záťahu našli v bordeloch aj niekoľko desiatok žien zo Slovenska. Za hranicu si chodia privyrábať aj Kysučanky. Niektoré sa dostanú aj do exkluzívnych erotických salónov.
Červená farba vraj v človeku vzbudzuje bojovnosť, burcuje v ňom energiu a vášeň. Azda i preto bola pre Indiánov táto farba znamením boja, azda i preto býva červený interiér erotických salónov. V intímnom osvetlení červených lámp, ktoré sa spolu so siluetami odvážne odetých či vlastne vyzlečených dám odráža v zrkadlách na stenách potiahnutých červeným zamatom, sa v človeku naozaj prebúdzajú zvláštne pocity. Ak sa k takémuto neobyčajnému prostrediu pridajú šikovné ruky masérky, nepochybne sa naplní tvrdenie, že erotika má zlaté dno.
PRÁCA AKO KAŽDÁ INÁ, LEN LEPŠIE PLATENÁ
V erotických salónoch ženy pracujú a zarábajú, muži si užívajú a platia. Prirodzene, nie najhoršie. A keď platia, je jedno, akí sú. Mladé ženy sa dotýkajú nielen mužov urastených a sympatických, ale aj takých, ktorí majú telo zohavené a mrzké. Všetkým bez rozdielu ponúkajú slastné zážitky. Počiatočný pocit viny, že robia niečo zlé a nemravné, sa časom rozplynie a ostane len praobyčajná práca. Ako všetky ostatné.
„Skúsenosti s touto prácou mám. Dokonca väčšie ako vyžaduje erotický salón v menšom meste. Robila som v Prahe, a to v salóne so všetkým, čo k tomu patrí, takže žiadne jemné masáže. Keď chcel zákazník súlož, bola súlož. Samozrejme, aj plat bol iný ako práca. Adekvátny k nej. To, čo tu zarobím za mesiac, som tam mala ani nie za týždeň. Zarobila som si však už dosť, takže pokojnejšia práca v takomto malom salóne mi vyhovuje. To, čo ma tu drží, teda už nie sú peniaze. Baví ma to,„ priznáva 19-ročná Eva z Kysúc. Jej okolie si myslí, že pracuje v Ostrave v istej módnej agentúre. Postavu na to má. Oblieka sa s vkusom. Domov chodieva asi tak trikrát do roka. Aj tentoraz sa zastavila len na skok. Priniesla rodičom darčeky pod stromček. „Pracovať„ totiž bude aj cez Vianoce. Veď práve počas týchto sviatkov je mnoho mužov smutných a opustených. Nedostatku klientely sa teda neobávajú. Vie to posúdiť aj na základe minulého roka. Na svoj vek má naozaj bohaté skúsenosti. Apropo, kto z nás v tomto veku už mohol zodpovedne prehlásiť, že práca sa preň stala koníčkom? Asi tá naša nebola až taká príťažlivá.
Naopak, najmä peniaze držia pri tejto práci jej kamarátku 22-ročnú Miru. Chce si zarobiť, aby mohla splatiť dlhy za byt. S výučným listom by vraj veľa nezarobila. Navyše, nad lôžkom z červeného brokátu sa vraj fyzicky veľmi nenarobí, zato na psychiku je to poriadny zaberák. Noc čo noc. „So susedou sme sa raz nad článkom o eroťákoch smiali. Mala som svalnaté reči, že tam pôjdem robiť, aby som dobre zarobila. To som ani netušila, že raz sa tam naozaj ocitnem. Najskúsenejšia masérka, ktorú zacvičil šéf, si ma vzala do boxu, spravila na mne masáž a potom som ja na nej predviedla, čo som sa naučila.„
Aký vzťah bude mať dievčina k tejto práci, veľmi záleží od prvého zákazníka. Potvrdili to viaceré. Každá jedna si naňho pamätá. Mira mala šťastie. Síce bola poriadne rozklepaná, neodradil ju. Ešte aj teraz má občas poriadnu trému.
Zákazník 23-ročnej Ivany bol mladý a sympatický. To pomohlo pri rozhodovaní, či má v salóne skutočne ostať pracovať. Prišla z východného Slovenska, reagovala na inzerát. Zácvik bol pre ňu naozaj ťažký. Mala strach, postupne však opadol a teraz je z nej skúsená masérka.
Najstaršia je Kveta. Má 24. Tiež sa prihlásila na inzerát. V živote sa nestretla s erotickou masážou, a tak jej všetko pripadalo hlúpe. Najmä to, že ju erotickej masáži priúčala žena. Po čase odišla, no opäť sa vrátila. Kvôli peniazom a rušnému životu.
OTEC SO SYNOM, BABKA, AJ DEDKO S PALIČKOU
„Raz tu prišiel chlapec s otcom, strýkom a ďalším chlapom. V ten týždeň sa ženil a pánska časť rodiny sa rozhodla spríjemniť mu lúčenie so slobodou v erotickom salóne. Zaplatili mu štvorhodinovú masáž,„ spomína s úsmevom Kveta. Či je muž škaredý alebo pekný, city musia ísť bokom. Ako v každom zamestnaní. Tých, čo obťažujú, napomenie. Možnože tí sympatickejší to majú ľahšie v tom, že ich masérky menej napomínajú.
„Stalo sa mi, že raz prišiel strašne nesympatický chlap. Modlila som sa v duchu, aby si ma nevybral. A ako naschvál, vybral. Zdanie však klamalo. Pri rozhovore som zistila, že je to celkom sympaťák. Aj keď príde niekto, kto je vrcholne odporný, nesmieme mu dať najavo žiadne nesympatie. Je to zákazník. Chodia sem takí, čo chcú byť manželke verní, ale erotický salón ich predsa láka. Často hovoria o svojich problémoch. Tie však neprekročia prah salónu. A keď ma v meste zákazník pozdraví, odzdravím mu, ale inak sa k nemu nehlásim,„ hovorí Mira.
Podľa Eviných slov, nie sú príliš radi, ak zákazníci veľa rozprávajú. Nesústredia sa potom na masáž a snaha masériek vyjde navnivoč: „Ak príde nejaký môj typ, práca je pre mňa odľahčením, ale žiadny zákazník nie je ukrátený. Chodia k nám aj muži s rôznymi fyziologickými chybami, ktorí by si partnerku nikdy nenašli a hanbili by sa pred ňou. Myslím si, že najmä pre takých sú erotické salóny často jediným riešením. Dokonca máme pravidelného zákazníka - jedného 80-ročného dedka, ktorý sem vždy dokrivká o paličke.„
Aj Ivanin posledný zákazník mal vyše 80 rokov. Ten nebol práve najzhovorčivejší, aj keď na druhej strane sa tam mnohí chodia zbaviť komplexov a mindrákov. Nuž, proti gustu žiaden dišputát. Aj v pokročilom veku môže mať človek chuť zažiť niečo vzrušujúce. Na to však už zrejme nemala chuť istá babka, ktorá párkrát zvonila pri dverách salónu. V názve zaregistrovala len to, že salón je masážny a domáhala sa masáže chrbtice. Vraj aj fľašku slivovičky doniesla. Nedala si vysvetliť, že tamojšie masérky používajú iné metódy ako rehabilitační pracovníci. Už vraj ale dlho nezvonila, tak asi predsa našla tie správne dvere.
MASÉRKA, BARMANKA, KTO VIE PRAVDU
Rodičia Kvety vedia, čo robí ich dcéra. Zo začiatku vraj mala veľké problémy, ale napokon otec povedal, že tiež v živote robil všeličo, aby zarobil. S manželom sa práve rozvádzali, takže jeho názor pre Kvetu podstatný nebol. „Teraz mám druha. Stará sa o mňa a dve moje deti. Mal reči, keď sa dozvedel, čo robím, ale keď som sa ho spýtala, či nás bude živiť, bolo rozhodnuté. Ostala som v salóne. Moje kolegyne mu dali masáž, takže na vlastnej koži skúsil, čo robím.„
Ivana z východu také šťastie na chápavých rodičov ako Kveta nemá. Nevedia, čo robí a ako sama hovorí, v živote by ich to nenapadlo. A keby sa to dozvedeli, asi by ju, ako sama hovorí, zabili. Je slobodná a s chlapcom sa rozišla. Tvrdí, že to nebolo kvôli práci.
Mira je vydatá. Manžel o jej práci vie, ale nie úplne všetko. Známi si myslia, že robí barmanku. Len tým veľmi dobrým prezradila, že je masérkou v erotickom salóne. „Raz tu dokonca prišiel jeden sused. Postavila som sa za bar, dala som mu ponukový list, on si vybral masérku a šli do boxu. Našťastie si nevybral mňa. O tom, že sme sa stretli, nikdy nehovoril, zrejme by sa mu ťažko priznávalo, kde sme sa stretli.„
Eva sa už v šestnástich odsťahovala od rodičov. Nemala som súrodencov a s rodičmi sme sa o sexe nikdy veľa nezhovárali. Žila som však s mužom o 10 rokov starším a ten ma do sexu zasvätil. Otec vie, kde pracujem, vedel to, aj keď som robila v tom „tvrdšom salóne„. Ja viem naňho tiež veľa vecí, takže sme si kvit. Mama možno niečo tuší, neviem to však určite, ale nič mi nedáva najavo, nestará sa do mňa. A keby to aj robila, isto by som prácu nezmenila. Ani kvôli našim. Žijem si svoj život, som dospelá.„
SPRCHA, KRÉM, OCHRANA
A PRETVÁRKA
Povedali sme, práca ako každá iná. V čom je ako ostatné? Že má vymedzený pracovný čas, za prácu plácu? V tom nepochybne áno. Má však aj špecifiká, ktoré iné zamestnania nemajú. Napríklad, že sa v nej musíte niekoľkokrát počas pracovnej doby sprchovať, že chodíte nahí, že sa cudzieho nahého tela dotýkate, pracujete výhradne v noci. A že sa hráte na lásku. Vlastne omyl. Len máloktorý z mužov, ktorí prekračujú prah erotického salónu, doň prichádzajú za láskou. Nepotrebujú nevyspytateľnosť lásky. Chodia tam za konkrétnymi zážitkami, presne vedia, čo od masériek očakávajú. A oni to rešpektujú a snažia sa ich nesklamať.
„Keď príde zákazník, v prvom rade ho oboznámim, v čom spočíva masáž, ktorú si vybral. Keď sa rozhodol pre takú, v ktorej som vyzlečená do pol pása, som obnažená do pol pása. Ak chce, aby som bola celá, som celá. V sprche si zákazníka osprchujem a ideme do masážneho boxu. Ruky máme natreté ochrannou vrstvou krému, dotýkame sa a dráždime erotogénne miesta mužského tela. Všetko robíme samozrejme s ochranou,„ zasväcuje nás do tajov tejto nezvyčajnej práce Mira. Eva dodáva, že pre zákazníka je spoločné sprchovanie akoby služba navyše, masérky však majú istotu, že sa len nepoutiera mokrým uterákom: „Niektorí zákazníci sú ostýchaví, ale sme tu na to, aby sme ich uvoľnili. Je to z našej strany aj pretvárka a často keď skončím, som rada, že môžem byť sama sebou.„ Kveta tvrdí, že bez pretvárky to jednoducho nejde. Náš zákazník náš pán! Niektorá ich má viac, iná menej. Inokedy sa zas karta obráti. Ak ale zistia, že nie sú zákazníkov typ, zbytočne sa nevnucujú. Každá má navyše svojich stálych. Momentálne vedie Ivana. Je v salóne najkratšie. V jeho vyzývavom prostredí medzi extravagantne a sporo oblečenými kolegyňami pôsobí, akoby tam čakala na priateľku, ktorú prišla navštíviť do práce. Má dlhšiu sukňu, tmavý pulóver, ktorý okrem šije a útlych rúk neodhaľuje absolútne nič. Nič z toho, za čím sem zákazníci prichádzajú. A predsa to zabralo. Láka ich neodhalené. Chcú vidieť to, čo im na prvý pohľad neponúkla, čo nevideli hneď zo dverí. Ivana v týchto dňoch vedie rebríček. Má obdiv kolegýň. Azda jej aj závidia, čo by však v tomto prípade každú ženu, a ona nie je výnimkou, viac potešilo ako obťažovalo. Muži si ju žiadajú. Dokedy? Sama nevie. A keď nebude Ivana, Mira, Eva či Kveta, na ich miesto sadnú iné, rovnako, ak nie viac príťažlivé.
Nevedela som, do ktorej časti reportáže vložiť rozhovor dvoch starších žien, ktoré som stretla, keď som salón opúšťala. Ponúkam vám ho teda na záver, pretože aj pre mňa bol bodkou za týmto neobyčajným výletom. Jedna si s hnusom odpľula, keď prechádzala popri bráne, z ktorej som vyšla. Druhá sa na ňu nechápavo pozrela: „Ále, choďte. Čo si odpľúvate. Keby tam len ten môj chcel ísť a nech by sa tam na ňom nejaká vynatriasala. Aspoň by mi dal doma pokoj. Veď by ho tam s tým brušiskom ani nepustili. A keď si bude chcieť spraviť dobre, spraví to aj bez erotického salónu. A ešte mi domov prinesie nejakú pliagu od cudzej. Tu sú hádam vyšetrené.„(iva)
Ilustračné foto: archív J.K.