Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako mučeníčka asi v roku 300. Bola kresťanka a preto ťažko znášala, že jej chceli nanútiť pohanského ženícha. Priťahovali ho jej krásne oči, do ktorých sa zaľúbil. Lucia , aby sa zbavila jeho náklonnosti, si ich teda vylúpila a poslala ich svojmu nápadníkovi. Panna Mária ju vraj za to obdarila ešte krajšími očami. Podľa inej legendy to zas bola najväčšia bosorka, pretože keď ju chceli upáliť, nezhorela. Ku dňu Lucie sa viaže mnoho zvykov, magických úkonov, ktoré mali predovšetkým chrániť ľudí a ich majetok pred zlými duchmi. Jedával sa cesnak, svätenou vodou sa kropilo celé gazdovstvo, trúbením a práskaním bičov na krížnych cestách zaháňali ľudia bosorky. Na Luciu sa začal napríklad robiť luciový stolček. Do Vianoc sa na ňom každý deň muselo niečo urobiť. A kto na Štedrý večer na tom stolčeku sedel, videl všetky strigy za oltárom, alebo otočené chrbtom k nemu. Každá mala pri sebe znak, podľa ktorého sa dalo identifikovať ako škodí. Azda najznámejšie, pre súčasníkov však už len z filmov, je chodenie po Lucii. Dievčatá sa obliekli do bieleho a husím krídlom vymetali zlých duchov z chalúp. V tomto čase sa však nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň obdobia od Lucie do Vianoc predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Aké počasie v ktorý deň bolo, taký mal byť aj príslušný mesiac. Niektorí vedeli odsledovať i počasie počas dňa, aby presnejšie vedeli, aké bude v jednotlivých častiach mesiaca. Nuž, ale povedzte sami, vari sa na takéto voľačo dá spoľahnúť v dnešnej dobe, keď sa už aj tá zem hádam krúti naopak a počasie si robí, čo sa mu len zachce. (iva)
