la. Dcéra už bola veľká, pochopila, že rodičov spájala len starostlivosť o ňu. Dospela, chcela si založiť vlastnú rodinu a rodičia nemali dôvod, aby spolu ďalej ostávali. Milka dlho zvažovala, či sa odvážiť k takému vážnemu životnému kroku, no napokon sa rozhodla pre život bez manžela. Rozvod sa zbytočne nevliekol. Predali štvorizbový byt a každý z manželov si kúpil dvojizbový. Netrvalo dlho a Milka sa stretla s Eugenom. Poznali sa zo školy, a tak slovo dalo slovo, obaja boli slobodní a mali si toho toľko čo povedať. Začali spolu chodiť do kostola, na výlety. Pred oboma sa otvoril nový svet. Eugen mal za sebou pestrú minulosť, no aj napriek tomu Milka cítila, že on je to pravé vzrušenie, ktoré v živote potrebuje. Mal za sebou zložitý vzťah s mladou Cigánkou, z ktorého vzišiel malý Marko. Mal dva roky a vyrastal s mamou a babkou. Keďže Milka bývala sama, Eugen sa k nej nasťahoval. Už dávno prerušil všetky kontakty z minulosti a stal sa z neho úplne iný človek. V zamestnaní si ho vážili, robil obchodného cestujúceho u istej zahraničnej firmy. Mal služobné auto, dobrý plat. Aj Milka, aj Eugen však cítili, že im chýba naplnenie ich lásky. A tá bola vskutku veľká. Zamilovali sa do seba až po uši a ako na konci každej rozprávky (alebo na začiatku) bola svadba. Netrvalo dlho a Milka aj napriek vyššiemu veku otehotnela. Bolože to radosti. Narodil sa syn Fedor. Životaschopné chlapča. Sídliskový dvojizbák sa zrazu naplnil detským džavotom a dve srdiečka rodičovskou láskou. Tam, kde osud nadelí lásku a šťastie, nadelí rovným dielom aj toho zlého. To sa naplnilo do bodky a rodinu postihlo obrovské nešťastie. Ani nie tri roky po svadbe Eugen zahynul pri dopravnej nehode. Celučký rok chodila Milka ako v mrákotách. Nebyť liekov, jej dcéry a malého Fedorka, pre ktorého musela žiť, sama by sa bola zmárnila. Hodiny akoby sa pre ňu zastavili v tú chvíľu, keď pri dverách ich bytu zazvonil policajt a pýtal sa, či je Eugenova manželka. Oznámil jej, že cestou z východného Slovenska nie vlastnou vinou havaroval. Po roku sa ako-tak pozviechala a viera jej pomohla zmieriť sa s tým, že Eugen má dôležitejšie poslanie na onom svete. Zázračne pozbierala všetky sily a vrhla sa v ústrety životu. Ako prvé sa skontaktovala s babkou, ktorá vychovávala Eugenovho prvého syna. Dopočula sa totiž, že jeho matka je vo väzení a chlapec vyrastá bez oboch rodičov. Babka už bola stará, sotva sa vládala postarať o seba, nieto o Marka. Len s vďakou prijala Milkinu ponuku, že kým sa Markova mama nevráti, bude u nej. Tak sa aj stalo. Milka si Marka vzala k sebe a Fedor mal zrazu brata. Bol medzi nimi rozdiel len pár rokov, hneď si rozumeli. Fedorko nežiarlil, veď sa mal s kým hrať. Keď sa Markova mama vrátila z väzenia, k synovi sa veľmi nemala. Povolila aj adopciu, len trvala na tom, aby Marko, až vyrastie, vedel, že ona je jeho mama. Zatiaľ pristúpila na Milkino želanie, aby mama volal ju, nech nemá chlapča zbytočne zmätok v hlavičke. Veď celý čas ju tak volal. Bola mamou Fedorka i Marka. Mala s ním veľké problémy, najmä v škole. Bol živý, nepozorný, nechcelo sa mu učiť. Všetky problémy však prekonala.
To, že si Marka vzala, bola dlžná Eugenovi. Za to, že jej dal niekoľko rokov absolútneho šťastia i Fedorka. Obaja chlapci mali jeho fotku na písacom stolíku. Aj Milka pri posteli. Každý večer mu v duchu rozprávala, aký prežili deň, čo chlapci vyviedli, čo ich čaká. A ako veľmi im chýba. (iva)
