ôcť politici a s akým cieľom do politiky vstupujú, dostanete spravidla odpoveď, že v prvom rade sebe. Na Slovensku registrujeme v súčasnosti viac ako 100 politických subjektov a strán. Všetci majú vo svojom programe na prvom mieste „občana.„ Vždy to tak býva pred voľbami. Keď sú už známe výsledky, zvolení zástupcovia ľudu s prekvapením konštatujú, že v štáte je taký neporiadok, že bude trvať nejaký čas, kým sa to dá do poriadku. Ide pri tom o prakticky všetky rezorty nášho hospodárstva. Vymýšľajú sa tie najlepšie zákony, po ich schválení sa príde na to, že je potrebné pripraviť novelu a nakoniec sa zistí, že zákon aj s novelou ako celkom nie sú najlepšie. Presnejšie, nepomôžu občanovi. Na druhej strane poslanci na seba nezabúdajú. Hovoriť o všetkých výhodách a podmienkach, aké majú títo „schvaľovatelia„ zákonov NR SR, je zbytočné a všeobecne známe... Súdny človek dokáže pochopiť, že reformy sú nevyhnutné a dôležité. Bolestné sú však najmä v zdravotníctve a sociálnej oblasti. Platiť za recepty, návštevy lekára, hospitalizáciu, na to nie sme pripravení a čo je najdôležitejšie, väčšina ľudí nemá na tieto platby dostatočný príjem. Nehovoriac o iných opatreniach. Nečudo, že potom vzniká situácia, že sa začne hovoriť o predčasných voľbách a tiež o tom, že tí, ktorí dostali svoj hlas od občanov, svoje sľuby neplnia. Je už akýmsi módnym trendom, že strany ktoré sú v parlamente, sa (či už v koalícii alebo opozícií) začnú po krátkom čase trieštiť. Nenaplnené ambície niektorých poslancov – politikov potom smerujú k zakladaniu nových subjektov, alebo ak chcete alternácií. Z kamarátov sa stávajú nepriatelia, dokonca súperi na politickej scéne. Každý je presvedčený o správnosti svojho názoru, spoločné riešenie sa hľadá len veľmi ťažko. Chudák občan sa v tomto začarovanom a bludnom kruhu len ťažko orientuje. Nuž, tak je to. Slováci by dali hlas vo voľbách možno už komukoľvek. Len nech uvidia, že zvolení politici sa nehádajú a v prvom rade myslia na nich a nie na svoje ambície a stranícke (politické) ciele. Vladimír Kollár
