orú zažívame v situáciách ohrozenia. Vzniká pri nepríjemnom zážitku – traumatickej udalosti. Príkladom traumatickej udalosti je strach z uzavretej miestnosti, ktorý vznikne, keď nás v detstve niekto zavrie (napr. do pivnice). Nie u každého, kto má negatívnu skúsenosť, sa vyvinie fóbia – strach. Náchylnosť je pri určitých osobnostných charakteristikách. Ide o ľudí menej energických, podrobivých, pri nátlaku na nich – zlostných. U ľudí zraniteľnejších. Úlohu tu hrá stres – ide o silnejšie reakcie na negatívne zážitky. Ďalšou príčinou sú biologické alebo genetické faktory. Taktiež nepredvídateľné životné situácie, chýbajúca prvotná skúsenosť s objektom alebo situáciou. Možným spôsobom vzniku strachu je odpozorovanie. Napr. vidíme niekoho, ako má strach z nejakej situácie, môže pritom vzniknúť ten istý druh strachu (matka sa bojí hadov, dcéra potom tiež). Strach vzniká tiež informačným prenosom. Napríklad dieťa je varované, vyzývané k opatrnosti pri určitom objekte, situácii. I poverčivosť možno chápať ako istý druh strachu. Strach sa môže stať problémom, pokiaľ je príliš silný, vedie k tomu, že sa začneme vyhýbať veciam alebo situáciám, ktorých sa obvykle druhí neboja. A keď začne obmedzovať náš život významným spôsobom (napr. cestovanie autobusom, keď sme odkázaní naň – cesta do práce).
Počet ohrozujúcich situácií sa môže časom zvyšovať. Častým sprievodným znakom je výskyt panických atak (vystupňovanej úzkosti). Očakávanie situácie vyvolávajúcej strach („zas to na mňa príde„) vedie k anticipačnej úzkosti (strach z očakávania, že nám príde opäť zle). Strachov bolo popísaných okolo dvesto. Postihnutý si pritom uvedomuje, že jeho strach je neprimeraný alebo nezmyselný, vzhľadom k skutočnej nebezpečnosti danej situácie alebo objektu. Tu už ide o duševnú poruchu, ktorá vyžaduje liečbu. Utrpenie býva často silné, okolie reaguje niekedy neprimerane. Nechápe alebo zosmiešňuje.
Fóbické poruchy možno deliť na – agorafóbie. Ide o strach z otvorených verejných priestorov, uzavretých priestorov, preplnených miest, zhluku ľudí, z opustenia domova, z obchodov, cestovanie dopravnými prostriedkami, jazdy výťahom a pod.
Sociálne fóbie sú strachy a následné vyhýbanie sa situáciám, v ktorých môžeme byť pozorovaní, posudzovaní druhými. Najbežnejšími príznakmi je strach z toho, že sa na nás ostatní dívajú, jesť pred ľuďmi, hovoriť pred skupinou ľudí, resp. s niekým, pred kým máme rešpekt – autoritou, povedať nie – niečo odmietnuť, nadviazať rozhovor a pod. Jedným z najväčších rizík je rozvoj závislosti na alkohole. Má mnoho negatívnych dôsledkov (napr. odchod z práce). Dostavuje sa strach z očakávania strachu (strach zo strachu). Často sa ľudia so sociálnou fóbiou hanbia vyhľadať pomoc. Domnievajú sa, že úzkosť v sociálnych situáciách je ich povahový rys a obávajú sa „onálepkovania„. Vplyv sociálnej fóbie sa môže prejaviť i tým, že žijú ďaleko častejšie sami bez partnera.
Pri špecifických fóbiách ide o iracionálny („nelogický„) strach z nejakého objektu alebo situácie. Špecifické (izolované) fóbie sú napr. z krvi, zo zvierat, hmyzu, pavúkov, z výšok, zo šoférovania, z lietania, z vody, búrky a pod. Prežívané telesné pocity sú odpoveďou na tieto objekty, situácie. Búšenie srdca, pocit nedostatku vzduchu, slabosti v nohách, zhoršené videnie, zrýchlené dýchanie, nevoľnosť, žalúdočná nervozita, chvenie, závraty a pod.
Stratégií zameraných na zvládanie príznakov je viac. O tom nabudúce.
PhDr. Ivan Zbojan, klinický psychológ
