u. Ide o chorobu a možno ju liečiť a vyliečiť. Môže prísť náhle alebo prichádza pomaly – plíživo. Ktoré veci najviac trápia ľudí v depresii? Nečinnosť. Sebakritičnosť. Sebaobviňovanie. Upadajúce sebavedomie. Nerozhodnosť. Beznádej.
Nečinnosť nikomu neprospieva. Strata záujmu o všetko, čo sa deje, útlm motivácie – objavujú sa obvykle už ráno po prebudení sa. V pozadí nečinnosti býva často nerozhodnosť. Falošná predstava o tom, že keď odpočívame – naberáme silu, vedie k nadmernému a neprimeranému odpočinku. Urobiť niečo je prvým krokom zo začarovaného kruhu. Jednanie odvedie myšlienky k iným témam. Odkloní nás od toho, čo nás uvádza do depresie. Posilní naše sebavedomie. Z činnosti sme menej unavení ako z ničnerobenia. Je vhodné začať tými činnosťami, ktoré nám robili alebo robia radosť. Postupne si vytvárať plán toho, čo chceme robiť, ale nelipnúť na ňom. Postupovať metódou čiastkových krokov, vyhýbať sa príliš náročným činnostiam. Je povzbudzujúce, ak nás niekto za to ocení, prirodzene i my sami. Urobiť to čím skôr potom, ako sme niečo urobili a precítiť radosť, ktorú nám to prinieslo. Ľudia v depresii uvažujú často príliš čierne o sebe samých, sú precitlivelí k tomu, čo sa týka ich osoby. Je potrebné rozlíšiť fakty od dojmov, tušení, dohadov, domnienok. Nereagovať príliš emocionálne. „Otestovať„ pravdivosť našich úvah, prípade ich prebrať s blízkymi. Využívať zázemie – podporu tých, ktorí nám prajú, majú nás radi. Uznať oprávnené výhrady. Uvedomiť si, že nikto nie je perfektný – bez chýb. V depresii sa často obviňujeme, máme pocity viny. Nejde o bežné pocity viny, ale vyhrotené do krajnosti (napr.: som úplne zlý človek, nie je na mne nič dobrého a pod.). Vidíme na sebe len zlé, nepriznávame si žiadne poľahčujúce okolnosti. Cítime sa zodpovední za všetko, čo sa deje, zveličujeme. Je vhodné v depresii tieto pocity viny preberať s niekým blízkym, nechať posúdiť aj druhým „mieru„. Na druhej strane neplatí predpoklad, že „slovom sa všetko vyrieši„. Hlavne u človeka v depresii. Nápadné je upadajúce sebavedomie, sebapodceňovanie, znižovanie sebahodnoty, pohŕdanie sebou (napr. som úplne nemožný, som úplná nula, nič neviem, na nič nestačím a pod.). Je potrebné hľadať a odstraňovať nadmerné prísne kritériá, ktoré sme si na seba „uplietli„. Hľadať i kladné stránky. „Nečítať myšlienky„ druhých ľudí o sebe. Často je to čierno-biele videnie sveta i seba, ktoré vedie k sebaponižovaniu. Je vhodné venovať sa tomu, čo nám ide a zdokonaľovať sa v tom. Pomáha poznanie, že tiež niečo vieme a dokážeme.
Nerozhodnosť u ľudí v depresii sa prejavuje i v najjednoduchších veciach (napr. čo si obliecť, uvariť a pod.). uvažujú o mnohých možnostiach voľby a príliš zvažujú každé rozhodnutie. V pozadí je ich znížená sebadôvera, chcú sa vyhnúť „rizikám„. Je vhodné zostaviť si tzv. „program dňa„, kde sú uvedené všetky detaily dopredu. Nerobiť zásadné rozhodnutia (napr. uzavretie manželstva, výpoveď z práce a pod.). Zostaviť si prehľad rôznych možností rozhodnutia. U každej možnosti riešenia uviesť jeho klady i zápory. Hodnotiť z hľadiska dôležitosti i z hľadiska miery emočného zaťaženia. Zvládanie nerozhodnosti posilňuje sebadôveru.
Oslabenie nádeje vyvolávajú rôzne zážitky, prekážky (napr. nič nemá cenu, všetko je nanič a pod.). Má rôzne stupne a intenzitu. I tu je potrebné zvážiť a vziať do úvahy všetky „pre„ a „proti„. Nezovšeobecňovať. Pri myšlienkach na sebevraždu i ich náznakoch vyhľadať pomoc.
PhDr. Ivan Zbojan, klinický psychológ
