Moja hrdosť, že som Kysučan (rodom zo Staškova a vychodenou meštianskou školou v Čadci) vzrástla 25. októbra 2003.
V tento deň som bol účastníkom spomienkového medailónu veselých, priateľských a spevavých manželov Márie a Pavla Jurgovcov, interpretov ľudových piesní – môjho milého brata a drahej švagrinky, ktorých mal každý rád.
V preplnenej divadelnej sále Domu kultúry v Čadci som potichu ťažko zadržiaval slzy dojatia od profesionálne predvedených obľúbených tamojších piesní, hudby a tancov a od kultivovaného citlivého pripomenutia tých, ktorý nás presne pred desaťročím predčasne navždy opustili,mimochodom aj s ďalším skvelým bratom Matúšom, pri autohavárii.
Za seba, za celú Jurgovskú rodinu a za neprehľadne veľký okruh priateľov zosnulých, Vám naozaj veľmi srdečne ďakujem. Ďakujem Vám, pani Mgr. Katarína Šulganová, za vydarenú dramaturgiu a réžiu aj za pomoc Kysuckého osvetového strediska, ktoré vediete, menovite aj za prípravu realizácie od Dariny Hnidkovej a Viery Mundierovej. Ďakujem Vám, pán Miroslav Ďurica, riaditeľ Domu kultúry v Čadci, a pani Bc. Ľuba Kullová, riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci, za poskytnutú pomoc a odbornú angažovanosť. Ďakujem Vám, perfektné folklórne súbory Kysučan, Kelčovan, Staškovanka a MSZ Kysuca i Vám, ostatní interpreti i nemenovaní organizační a technickí tvorcovia tohto skvelého spomienkového programu. Vďaka Vám aj za ten jeho výstižný názov Život v piesni, lebo oni ozaj takí boli.
Nech sa Vám všetkým naďalej darí robiť radosť ľuďom prezentáciou klenotov ľudovej kysuckej kultúry a umenia nielen doma, ale i vo svete.
Osobitne tiež ďakujem všetkým trom skvelým potomkom spomínaných manželov Jurgovcov, Dr. Júlii Ľudmovej, Dr. Pavlovi Jurgovi a Marošovi Jurgovi za vytvorenie milej, vďačnej a veselej atmosféry s pohostením, ktorou ste dôstojne a náležito prezentovali štýl svojich výnimočných rodičov.
Váš vďačný Ing. Ján Jurga z Trenčína
