medzi ne i pohľadávky výživného? K.H. Turzovka
Jedným zo spôsobov výkonu rozhodnutia je i výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom a vykonávajú sa z čistej mzdy. Výška čistej mzdy je určená ako rozdiel mzdy a dane z príjmov fyzických osôb. Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma stanovená nariadením vlády č. 89/1997 Z. z. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom dolu na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.
Pohľadávky výživného, súdne pohľadávky, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví, pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi a ďalšie pohľadávky, ktoré taxatívne definuje zákon, patria medzi prednostné pohľadávky. Prednostné pohľadávky sú uprednostnené pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného v tom, že sa povinnému z čistej mesačnej mzdy zrážajú dve tretiny tak, že prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až ak táto na ich úhradu nestačí uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Ak teda dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia ostatné prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najskôr bežné výživné všetkých oprávnených a len potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.Radí vám JUDr. Miroslav Stopka