ľúbený šport, pretože sa mu človek venuje od malička. Len čo dáte decku, čo vie horko – ťažko chodiť, loptu do ruky, hneď ju položí na zem a začne do nej kopať. Ja viem, najprv mu musíte ukázať, ako sa to robí. Ale potom už kope a kope, až si vykope miesto v žiackom futbalovom mančafte. Neskôr sa stane z neho dorastenec a postupne sa vyšplhá medzi dospelých. Mužský futbal sa začína najnižšou súťažou, tzv. horskou ligou a končí sa extra ligou. Ak je hráč kvalitný, ihneď zasadá ten - ktorý telovýchovný výbor a predá ho do zahraničia. Preto aj mužstvá spoza hraníc dávajú našim „najlepším„ klubom nádielky, až človeku zostáva nad tým všetkým rozum stáť.
Horská liga, ktorú sme spomínali ako prvý stupienok celého futbalového vývinu, je veľmi zaujímavá. Stretávajú sa v nej mužstvá, ktoré sa učia narábať s loptou. Lopta je neposlušná, lebo je guľatá, veď sa to spieva aj v jednej pesničke, nuž sa väčšinou bojuje v strede ihriska. Základným atribútom samotnej hry sú „lufty„, potom tiež „kto vykopne vyššie„, ale aj strely „pánubohu do okien„. Jedna lopta raz trafila ukazovača času, pretože kedysi neboli elektronické hodiny, takže onen ukazovač času posúval ručičky ručne na obrovských hodinách – trafila ho a pri páde stratil vedomie. Hru museli prerušiť, kým nenašli náhradníka...
Voľakedy sa aj u nás hrala horská liga. Chlapci sa držali, boli poväčšine v hornej časti tabuľky. Doma vyhrávali všetky zápasy, ale horšie to bolo vonku, lebo tam čaroval rozhodca ako skutočný pán na ihrisku a nadŕžal domácim. Ťažko ich bolo potom poraziť.
Raz, bol som ešte malým fafrnkom, hralo naše mužstvo tiež vonku. Tuším sme vtedy cestovali do Korne v jednom rozheganom autobuse. Mužstvo sa v ňom prezlieklo do dresov a takto pripravené vybehlo v Korni na trávnik. Každý hráč, potúžený pred zápasom trúnkom, dal do boja celé svoje srdce. Nečudo, že naše mužstvo predviedlo vtedy vynikajúci výkon. Na súperovom ihrisku vyhrávalo už 2:0, potom 3:1. No vtom sa v plnej paráde ukázal rozhodca. Uznal gól z jasného ofsajdu a dokonca odpískal proti nám jedenástku. Zrazu bolo vyrovnané. Nuž a mali sme veľmi rýchleho útočníka, na ktorého sme sa vždy spoliehali. Aj v tomto dueli dal všetky tri góly. Lenže potom mu začal rozhodca pískať ofsajdy. Hráča to nahnevalo a stalo sa, že mužovi v čiernom povedal dačo vulgárne. Ten najskôr očervenel, ba zdalo sa, že aj ozelenel, ale napokon sa spamätal a vytiahol z vrecka žltú kartu – za zbytočné rečnenie. Útočník mu však kartičku na všeobecný údiv zúčastnených vytrhol z ruky a roztrhal ju na márne kúsky. Rozhodca nelenil a vytiahol červenú kartu. Tá skončila podobne ako predtým žltá – na trávniku... Nakoniec mužstvá zápas dohrali s remízovým výsledkom. A rozhodca, uznajúc svoj podiel viny, odchádzal vtedy z ihriska načisto vykartičkovaný...Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
