Bola bez peňazí, stáleho bydliska aj istoty, pretože sa chcela čo najviac stotožniť so svojimi chudobnými. Pomýšľala na založenie novej rehoľnej spoločnosti. Novú kongregáciu schválil Rím 7. októbra 1950 pod názvom „Misio-
nárky lásky.„ Prvou ustanovizňou, ktorú založila Matka Tereza, bol Dom pre umierajúcich v Kalkate. V roku 1955 otvorila dom pre opustené deti, neskôr i pre duševne zaostalé. Od roku 1957 sa začali Misionárky lásky sústavne zaoberať i liečením malomocných. Jej úsilie o zmiernenie biedy, o vrátenie ľudskej dôstojnosti tým, o ktorých už nikto nemá záujem, bolo ocenené mnohými cenami. Prvú „Padme Šri Medal„ dostala od indickej vlády. V roku 1963 jej venovali Cenu mieru. V roku l971 dostala cenu „Milosrdného samaritána„ a „Medzinárodnú cenu Kennedyho„. V roku l979 ju vyznamenali Nobelovou cenou mieru. Všetky finančné prostriedky, ktoré pri týchto a iných príležitostiach získala, použila pre chudobných...
Matka Tereza prišla do Čadce 14. mája 1990. Pozdravila mnohotisícový zástup Kysučanov. Okrem požehnania zanechala v tomto malom mestečku aj štyri duchovné dcéry, ktoré sa mali s láskou starať o tých najbiednejších. Stretnutie a následné interview s Matkou Terezou zostane pre mňa jedným z najvzácnejších zážitkov. Ochotne odpovedala na viaceré otázky. Aj na tú, prečo sa rozhodla zriadiť Útulok sestier milosrdnej lásky práve v Čadci. „Mojou túžbou bolo zriadiť útulok vo vašej krajine už dávnejšie, ale neumožnili mi to. V tomto roku (1990) ma o to písomne poprosil nitriansky biskup Mons. J. Ch. Korec. Hneď som súhlasila. Biskup Korec rozhodol, že útulok bude v Čadci na Kysuciach. Som šťastná, že sa mi splnila moja veľká túžba,„ povedala. Uviedla, že chce podobný dom otvoriť aj v Prahe, v ktorom by bolo navyše aj oddelenie pre chorých na AIDS, čo sa jej aj podarilo. V tom čase končilo jej pôsobenie predstavenej rádu Misionárok milosrdenstva a kresťanskej lásky. Na otázku, aké posolstvo zanechá svojej nástupkyni, povedala:. „Moje posolstvo je u Pána Boha a my pracujeme v jeho mene, sme v jeho rukách. Konkrétny program nemáme. Pracujeme impulzívne a chodíme tam, kde nás o to žiadajú. Základom našej práce je opatera a súcit s tými, ktorí sú opustení, chorí a nemajú nikoho. Pomáhame najbiednejším z biednych, neberieme peniaze na mzdu, dotácie od štátu ani od cirkevných inštitúcií. Žijeme len z milodarov, ktoré dostávame od ľudí. Pôsobíme charitatívne, ale naším poslaním je aj rozdávať a šíriť lásku medzi ľuďmi, pretože láska, to je mier.„ Na to, s akými dojmami odchádza, odpovedala: „Páči sa mi, že tu žije veľa nábožných ľudí. Základom šťastného štátu je šťastná rodina. Preto prosím, aby sa ľudia ctili a mali radi, aby spoločne v modlitbách vytvorili jedno veľké srdce naplnené láskou.„ Matka Tereza odišla z Kysúc pomáhať tým, ktorí ju najviac potrebovali. Zdôraznila, že ľudia dneška hladujú po láske, po chápajúcej láske, ktorá je jedinou odpoveďou na osamelosť a horkú chudobu. „Preto môžeme pôsobiť v krajinách ako je Anglicko, Amerika alebo Austrália, kde nie je hlad po chlebe. Ľudia tam však trpia strašnou osamelosťou, zúfalstvom, nenávisťou, cítia sa nevítaní, bez pomoci a bez nádeje. Nevedia už, čo je to ľudská láska. Potrebujú niekoho, kto im rozumie a váži si ich,„ povedala pri odchode. Aj keď dnes už nie je medzi nami, jej slová nám majú stále čo povedať. Pápež sa nikdy netajil obdivom k tejto postavou útlej a krehkej misionárke, ktorej sa ako jedinej žene dostalo pocty zviezť sa s ním v jeho papamobile. Matka Tereza, ktorej proces blahorečenia osobne urýchlil, je však jediná, s ktorou sa stretával od nástupu na Petrov stolec. Na ceremóniu do Ríma prišla aj Indka Monika Besraová. Práve jej vyliečením, uznaným za zázrak, sa otvorila cesta k blahorečeniu misionárky, ktorú už za jej života volali „svätou chudobných„. Podľa záverov cirkevnej komisie zázrak nastal presne rok po smrti Matky Terezy, 5. septembra 1998. Mladá Indka s veľkým zhubným nádorom v bruchu sa v ten deň zverila do opatery sestier Rádu lásky. Tie ju údajne vyliečili tým, že sa modlili k Matke Tereze. Zároveň jej priložili na postihnuté miesto hliníkový medailón s portrétom zosnulej predstavenej. Keď sa Monika prebudila z hlbokého spánku, dotkla sa brucha. Zistila, že nádor zmizol. Aby Matka Tereza mohla byť časom vyhlásená za svätú, musí jej byť priznaný ďalší aspoň jeden zázrak. Pápež ju zatiaľ iba blahoslavil, pre mnohých je však Matka Tereza svätá už dnes. Svojou starostlivosťou o chudobných a bezvládnych si získala obdiv na celom svete.
Iveta Hažíková
