rbiarstve sa už toho popísalo veľmi veľa. Na Slovensku sa týmto remeslom zaoberalo viacero dielní, avšak jeho provopočiatky spadajú do roku 1608, kedy bol zriadený najstarší farbiarsky cech na Slovensku v Levoči. Postupne sa rozšírila výroba modrotlače takmer na celé Slovensko. Bolo to zapríčinené tým, že modrotlač ako textília bola cenovo prístupná najširším vrstvám a svojím výtvarným riešením vzorov zaujala aj najjednoduchšie ženy. Na Kysuciach nemáme poznatky, že by tu niekedy v minulosti pracovali modrotlačové dielne. Najbližšie boli dielne na Orave a v Žiline, kde dokonca dielňa Štefana a Jána Tamborských mali povolenie predávať plátno na jarmokoch v Čadci. Táto dielňa vyrábala plátno na všedné odevné súčiastky. Okrem jarmokov získavali kysucké ženy modrotlačové plátno v obchodoch, ktoré zásobovali a prevádzkovali zväčša židovskí obchodníci. Kysucké ženy s obľubou používali na zhotovovanie odevných súčiastok modrotlač s drobným vzorom, napríklad lístočky, bodky, kurie labky. Z modrotlače šili dedinské krajčírky sukne, zápony, krátke kabátiky nazývané tiež „jupky„ a pre malé dievčatá odev zvaný „kasanica„ alebo „šorček„. Na Kysuciach okrem modrej modrotlače sa s obľubou používali aj čierna potlač s drobným vzorom, z ktorej sa šili sukne a zápony, najmä na sviatočné oblečenie. Sukne boli šité a skladané tak, aby pri pohybe ženy vytvárali tzv. „vlny„. Tento štýl skladania sa používal aj pri zhotovovaní sukní na všedný deň. Zápony boli šité do hrubších cca 5 – 8 cm skladov. Dievčenské „kasanice„ sa šili podobne ako „šorce„, zadná časť sukne bola nadrobno nazberkaná, predná časť bola hladká. Sukňa bola prišitá na opliecko z toho istého materiálu. V súčasnom období je ešte možné vidieť modrotlačové sukne a zástery u starších žien v obciach Horných Kysúc, kde sa udržali pri živote tieto krojové súčasti. Doteraz je v prevádzke na Slovensku jediná modrotlačiarska dielňa Stanislava Trnku v Púchove, ktorej zakladateľ bol pán Bednárik zo Zákopčia a jeho pokračovateľom bol Jozef Trnka a ďalší potomkovia Trnkovcov, ktorí pochádzali taktiež zo Zákopčia. Výstava „Modrotlač na Kysuciach„ je inštalovaná vo výstavných priestoroch Kaštieľa v Radoli do 31. októbra 2003.(KM)
