zakričala Elena zo spálne. Nemohol si pomôcť, no v poslednej dobe neznášal jej hlas. Nielen ten. Strašne mu lezie na nervy. Občas si predstavoval, ako ju škrtí. V duchu sa zasmial. Ako v lacnej detektívke. Utrápený manžel sa rozhodne navždy skoncovať so svojou ženou. Pripraví si všetko na cestu, susedom oznámi, že odchádza na dlhší čas. Keď sa vráti, nájde svoju ženu zavraždenú v práčovni. Opäť sa usmial. Mal by sa dať na písanie. Možno by sa našiel nejaký blázon, ktorý by mu jeho výplody zverejnil. Roztrhal obálku. Bola to pozvánka. Na maturitné stretnutie so spolužiakmi po tridsiatich rokoch. A ešte malý lístoček. Aj bez okuliarov, ktoré poctivo nosil už dva mesiace, by spoznal útle Helenino písmo. Večná organizátorka. Pripísala, aby sa nebodaj nerozhodol zostať doma. Drží mu miesto. Helena. Nepremenená túžba všetkých chalanov na škole. Vysoká, nesúca sa ako laň. Priateľská, no neprístupná. Všetci, čo ju pozvali na rande, hovorili o prevtelenej princeznej Nefertiti. Chladnej, studenej. Vedel, že to tak nebolo. Pamätá si ako dnes na ohnivé bozky, ktorými ho zasypala na lyžovačke. Myslel si, že spadla do záveja. Učupená ho čakala pri jedličke. Keď k nej prišiel, stiahla ho k sebe. Určite vtedy vyplašili všetkých zajacov v lese. Kotúľali sa dolu svahom aj s lyžami. Dobre, že sa nedolámali. Keď sa zjavili pri ostatných, ktorí sa práve učili lyžiarskemu umeniu pod vedením telocvikára, boli bieli ako snehuliaci. Nie div, že sa všetci pustili do smiechu. Neskôr ich vyhlásili za „pár„. Chodili spolu až do polovice štvrtého ročníka. Potom si Helena našla iného. Vlastne on ju. Keď išla zo školy pešo, pristavil pri nej chlapík so super moderným autiakom a ponúkol sa, že ju zvezie. Kupoval jej drahé darčeky, pozýval do luxusných reštaurácií. Helena sa mu vraj zapáčila na prvý pohľad. Nečudo. Bola to krásavica na pohľadanie. Keď mu oznámila, že sa ide vydávať, bol úplne zničený. Snažila sa mu vysvetliť, že ho stále miluje. Už keď začala študovať na strednej škole, bola polovičná sirota. Teraz sa k tomu pridala otcova choroba. Dostal rakovinu. Aj preto sa rozhodla vydať sa za lekára. Stále dúfal, že pán doktor si nájde inú. Nenašiel. Rozhodol sa pre „jeho„ Helenu. Myslel si, že sa zblázni. Prestal sa učiť, doma povedal, že nepôjde k maturite, pretože to nezvládne. Ešte dobre, že otec i mama boli veľmi rozumní. Snažili sa mu v jeho „citovom„ nešťastí pomôcť, ako najlepšie vedeli. „Pro jedno kvítí slunce nesvítí“, povedal mu vtedy otec a dodal, nech si to dobre uloží do „gebule„. Isto sa čoskoro nájde iná, ktorá sa stane kráľovnou jeho srdca. Mal pravdu. Druhou láskou bola jeho terajšia žena Elena. Áno. Už vie presne, kedy ju prestal mať rád. Keď mu povedala, že nechce mať deti. Vraj jej to zdeformuje postavu, zničí kariéru. Chudera, aj tak nijakú nedosiahla a prsia má mľandravé aj zadok ako barišňa. A bez dieťaťa. Bola to chladná, vypočítavá žena. Nemala rada nikoho okrem seba. Škoda, že to zistil až po svadbe. Na stretnutie sa tešil. Aj keď si to nechcel pripustiť, lákala ho predstava, že po rokoch zasa uvidí Helenu. Pred hotelom sa zvítal so spolužiakmi, ktorí tam fajčili a rozoberali vizáže dám, ktoré sa išli presvedčiť, či je už všetko pripravené. Potom ju zbadal. Krásnu ako vždy. V bordovom kostýmčeku, s elegantnou kabelkou. Podišiel k nej a pobozkal. Zábava bola veľmi príjemná. Dozvedel sa, že Helenu opustil muž. Ako lekár odišiel pracovať do cudziny. Zblížil sa tam so sestričkou, ktorú si neskôr zobral za manželku. Helena sa starala o dve dievčatá – dvojičky, ktoré práve končili strednú školu. Pri rozlúčke si vymenili telefónne číslo. Už v hoteli sa rozhodol. Elena ho ubíja, nemôže s ňou ďalej žiť. Rozmýšľal, ako jej to oznámiť. Predbehla ho. Keď sa vrátil, čakala ho s fľašou vína. Už dlhší čas mu vraj chcela povedať, že do jej života vstúpil niekto iný. Nevedel si predstaviť toho chudáka, ktorý sa rozhodol zavesiť si na krk túto ženskú. Keď mu navrhla rozvod, po dlhom čase ju mal chuť opäť vybozkávať. Bola prekvapená jeho chovaním. Zrejme si myslela, že bude bedákať a prosiť, aby ho neopúšťala. „Aj keď sme žili spolu dlho, ako málo sme sa poznali,„ pomyslel si, keď odchádzal z bytu von. Zamieril k najbližšiemu telefónnemu automatu a vytočil Helenino číslo.
Iveta Hažíková
