si môžem voči zamestnávateľovi uplatňovať.
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecnú škodu. Rozsah zodpovednosti je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom. Náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z toho istého dôvodu sú samostatné nároky. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti zamestnanca je rozdiel medzi priemerným zárobkom zamestnanca pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a úplnou sumou nemocenského .Takáto náhrada patrí aj pri ďalšej pracovnej neschopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokiaľ ide o náhradu za bolesť, tzv. bolestné, ide o samostatný nárok nemajetkovej povahy, viazaný len na osobu poškodeného zanikajúci jeho smrťou, odškodňuje sa jednorazovo. Poskytuje sa za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, touto sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Takisto je tento nárok viazaný na osobu poškodeného a zaniká jeho smrťou, a to aj vtedy ak bol priznaný za života poškodeného. Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje podľa počtu bodov, ktorým boli ohodnotené v lekárskom posudku. Čo sa týka účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, jedným z nevyhnutných predpokladov na ich uplatnenie voči zamestnávateľovi je preukázanie účelnosti ich vynaloženia. Súdna prax sem zahŕňa všetky náklady, ktoré sa zvýšili v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu zamestnanca, náklady vynaložené na pomoc v domácnosti, na ošetrovateľa, náklady na kúpu zdravotníckych pomôcok, liekov, rehabilitáciu, zvýšené náklady súvisiace so stravovaním pri niektorých ochoreniach, ako aj náklady, ktoré súvisia s návštevou poškodeného zamestnanca v nemocničnom zariadení. Oprávnenou osobou je osoba, ktorá tieto náklady vynaložila. V neposlednom rade má poškodený nárok na náhradu vecnej škody, t.j. škody, ktorá mu vznikla na veci, ktorú mal pri sebe v čase úrazu a ktorá sa pôsobením úrazového deja zničila alebo poškodila a takisto aj na ujmu, ktorá môže spočívať v inom zmenšení jeho majetku. Po smrti zamestnanca možno priznať náhradu vecnej škody pozostalým za podmienok určených v zákone.
Radí vám
JUDr. Miroslav Stopka
