objekty na Kysuciach. Pochádza z druhej tretiny 16. storočia. Predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla, avšak okolnosti jeho stavby sú nejasné. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obývacím priestorom v každom podlaží, obklopená hradbou, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. K prestavbe objektu došlo v druhej polovici 17. storočia, kedy bol jadrom majera budatínskeho panstva, patriaceho Suňogovcom. V roku 1658 sa tu nachádzali panské stajne, stodoly, ovocná záhrada, rybníky, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Prestavbou objekt získal siene na poschodí, obytné priestory a schodište. Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely.
Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovým obrazom, valená klenba s lunetami, nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.
Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná.
Na prízemí kaštieľa sa návštevníkom predstaví expozícia Staršie dejiny Kysúc, ktorá pomocou archeologických exponátov dokumentuje najstaršie osídlenie kysuckej oblasti. Z obdobia od paleolitu po dobu rímsku tu možno vidieť napríklad stoličku mamuta, rozličné pracovné nástroje, keramiku, nálezy zo sídliska a hradiska ľudu púchovskej kultúry v Lopušných Pažitiach (kostená píšťalka, prasleny, odliatky obilnín, zlomky nožov, hroty šípa, oštepa..) a mnohé iné.
Veľkomoravské a stredoveké obdobie prezentujú nálezy zo slovanského opevnenia v Lopušných Pažitiach z konca 9. storočia, nálezy z najstaršej sakrálnej stavby na Kysuciach na Koscelisku v Radoli a nálezy z Kysuckého Nového Mesta. Práve v kaštieli je vyinštalovaná kópia jedinečnej kostenej plastiky – sošky svätice – pochádzajúcej z deštrukcie múrov kostola na Koscelisku. Jej výška je 84 mm, zhotovená bola vo Francúzsku alebo Nemecku pravdepodobne v 14. storočí.
Na poschodí privíta návštevníkov novootvorená expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach, ktorá okrem zariadených miestností prezentuje v stručnosti dejiny Kysuckého Nového Mesta, ktoré bolo niekoľko storočí jediným skutočným mestom na tomto území, a Čadce. V týchto dvoch centrách Kysúc žilo meštianstvo – spoločenská vrstva so silnejším ekonomickým zázemím a z neho vyplývajúcim vplyvom a mocou, vzdelaním, určitou životnou a kultúrnou úrovňou. Jej príslušníci sa snažili udržať si vyššie spoločenské postavenie, a to tým, že zastávali rôzne funkcie v hospodárskom a spoločenskom živote mesta, v štátnej správe a samospráve, hospodárskych inštitúciách, ako aj v mestských spolkoch a združeniach. Keďže pre Kysuce je charakteristický v minulosti roľnícky spôsob života a ľudová kultúra, chceme tu poukázať na mestotvorný proces na Kysuciach. V budúcnosti plánujeme expozíciu doplniť a prezentovať ju ako expozíciu meštianskej kultúry.
V miestnostiach môžu návštevníci vidieť obývaciu spálňu z poslednej tretiny 19. storočia z Kysuckého Nového Mesta, doplnenú dámskym písacím stolíkom tiež z tohto storočia, jedáleň s obedovou súpravou značky ROSENTHAL a spálňu, kde väčšina nábytku je dielom majstra Juraja Mládeneka z Čadce. Ďalej sú tu ukážky bytového textilu, alpaky, striebra, porcelánu, zaujímavá je aj secesná kameninová šálka z konca 19./začiatku 20. storočia. Viac už však prezrádzať nebudeme, expozíciu možno vidieť denne okrem pondelka od 8.00 – 16.00 hod, v sobotu a nedeľu od 10.00 – 15.00 hod.
Kysucké múzeum v Čadci sa teší na Vašu návštevu!
Mgr. A. Paráčová, historička
