red r. 1912 ľudovú cirkevnú školu. Vyučovalo sa v drevenici. Dom, kde škola sídlila, nie je presne určený. Nedajú sa ani zistiť mená prvých odborných (kvalifikovaných) učiteľov. Čítať, „rátať“, písať /respektíve podpísať sa učili prevažne nadaní občania - teda „učitelia“ bez všetkého vzdelania. Tak v obci Radoľa ako aj Budatínskej Lehote sa vtedy obyvatelia trieštili na zástancov štátnej a druhá skupina občanov zasa cirkevnej školy. nakoniec bola naša škola Rímsko-katolíckou školou v Radoli...“(Úryvok)
V týchto dňoch sa do regionálneho fondu Kysuckej knižnice v Čadci zaradila útla knižka Z histórie školy v obci Radoľa, ktorú nám autor Mgr. Anton Ľudvik daroval. Knižka je vzácnym doplnkom do mozaiky dejín a vývoja školstva na Kysuciach. Knižka je napísaná rukopisom bádateľa, historika, ktorý zaznamenáva fakty. Autor Anton Ľudvik, bývalý učiteľ dejepisu, ktorý už od roku 1964 pôsobí na Kysuciach, je v súčasnosti kronikárom obce Radoľa. Je stálym prispievateľom Spravodaja obce Radoľa, kde publikuje články o dejinách obce. Knižka Z histórie školy v obci Radoľa je rozdelená do viacerých častí. Z prvej časti sa dozvedáme o najstarších prameňoch o škole a vzdelávaní, ktoré nás zavedú do Kysuckého Nového Mesta. V druhej časti nám autor priblíži najstaršie školské kroniky Radole a Budatínskej Lehoty. V ostatných častiach je zaznamenaná chronologicky história školy do II. svetovej vojny a po nej. Samostatnú kapitolu venuje autor udalosti otvorenia novej budovy školy v rokoch 1962-63. Ostatné časti chronologicky s kronikárskou presnosťou uvádzajú jednotlivé školské roky až do roku 2002, mená učiteľov a zamestnancov, ich vynaložené úsilie pri výchove a vzdelávaní žiakov, doplnené aj o čiernobiele fotografe.Spracovala: S. Ďurná