uckej galérii vo výstavných priestoroch v Mestskom dome v Čadci výstava knižných ilustrácií akad. mal. Stanislava Lajdu „Deťom„, ktorá je spojená s predajom autorom ilustrovaných kníh.
Akademický maliar Stanislav Lajda sa narodil roku 1959 v Žiline. Základy výtvarného vzdelania získaval od detstva, najskôr v kruhu rodiny, neskôr na ĽŠU v Žiline. Po ukončení gymnázia sa rozhodol študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby u doc. G. Balažovičovej a doc. I. Meszárošovej, ktorý úspešne absolvoval v r. 1985. Po absolutóriu pôsobil ako reštaurátor v PGU v Žiline, od roku 1990 pracuje v slobodnom povolaní. V roku 1996 sa stal členom výtvarného združenia CONT-ART. Vystavoval samostatne i kolektívne doma i v zahraničí. Žije a tvorí v Žiline, venuje sa voľnej maliarskej tvorbe, ilustrácii, karikatúre, grafike, reštaurovaniu maľby a pedagogickej činnosti.
Výstava „Deťom„ prezentuje podstatnú časť jeho dnes už pomerne početnej ilustračnej tvorby - venovanej deťom, posledného desaťročia.
Knižnej ilustrácii, najmä detskej sa začína venovať začiatkom 90. tych rokov. Vzdelanie reštaurátora, ku ktorému nesporne patrí vysoká remeselná zručnosť, zmysel pre detail a široká znalosť maliarskych techník výrazne ovplyvnilo i jeho voľnú a ilustračnú tvorbu. Ilustrátor je podľa jeho vlastných slov po autorovi príbehu – textu knižky, „ten druhý„. Preto je jeho snahou nebyť za každú cenu v popredí záujmu detského čitateľa, usiluje sa o vystihnutie a podčiarknutie autenticity príbehu. Hľadá a následne čo možno najvernejšie, s veľkou dávkou intuície vizualizuje „ducha knižky„ i samotný príbeh. Ilustrácia a text tak v jeho prípade vytvárajú harmonický a kompaktný celok. Pre Stana Lajdu nie je dôležité zachovať svoj výrazný umelecký rukopis, podstatná a najdôležitejšia je zrozumiteľnosť diela pre detského čitateľa. Tomuto cieľu podriaďuje formu ilustrátorského prejavu - mieru štylizácie, náročnosť kompozície i farebnosť prispôsobuje možnostiam detského vnímania.
Prvým autorovým krokom pri čítaní rukopisu je vytvorenie akéhosi kresleného scenára kľúčových momentov príbehu. Uvažuje o veľkosti, kompozícii, farebnosti obrázkov, o podobe aktérov deja.
K výslednej a treba zdôrazniť že presvedčivej podobe rozprávkových hrdinov – najmä tých zvieracích, dospieva postupne, od realistických a pohybových štúdií k vlastnej emotívnej štylizácii schopnej získať a podmaniť si nielen srdcia detí (Žili, rástli veveričky, Slimák Fezoj alebo rozprávka naboso). Pri vytváraní ľudských hrdinov príbehov, určeným trošku starším čitateľom, slúžia ako modely často jeho blízki a priatelia (Ježišove podobenstvá prerozprávané deťom).
V jeho precíznych, technicky dokonalých dielkach nachádzame citácie detskej kresby, dôverne známe predmety z prostredia detských izieb a množstvo pôvabných detailov – často nenásilne odkazujúcich na svet dospelých.
Na záver treba povedať snáď to najdôležitejšie: v ilustráciách Stana Lajdu, všade kde je to len trošku možné, nechýba láskavý humor a nadhľad – dve veci potrebné v detskom svete, a nevyhnutné k prežitiu vo svete dospelých.
Zuzana Sýkorová
