e stále roztrúsené po svahoch kopcov a poľanách na poslednej pastve. Aj minule, keď som bol na prechádzke so svojím psom Ťapom, stretol som Milana, jedného z pastierov. Hnal cez most ovce, takže načas zastavil cestnú premávku. Klial a odpľúval si, červený v tvári. Pýtal som sa ho, čo sa mu vlastne stalo a on mi vysvetlil, že sa mu roztrúsili ovce – polovicu má na Lazoch a tá druhá prešla po komunikácii na pastviny pri Kysuci. Teraz ich zháňa dokopy.
Vo svojej kronike som našiel podobný prípad, len s trošku iným priebehom i koncom. To kedysi osadníci hore na vrchoch zaviedli zvláštny zvyk: všetci pásli ovce. Začal s tým istý Šustek, ktorý si kúpil na jarmoku niekoľko oviec. V záhrade im spravil ohradu a potom ich vyháňal na neobrobené horské poľany. Nuž, stačilo, keď to spravil jeden človek, hneď sa príležitosti zhostili ostatní. A tak v každom dvore, teda v každej záhrade – a nachádzalo sa ich tu zo desať – vznikli košiare.
Ujko Kuruc tiež dohnal na vrchy sedem oviec. Zavrel ich do ohrady a išiel sa pochváliť svojej žene. Samozrejme, najprv spoločne zapili kúpu. Potom sa išli na ovečky pozrieť. Ujko svojej starej vysvetľoval, že to musí byť zvláštna fajta, lebo majú hustú vlnu a sú väčšie ako ostatné ovce. A naozaj tak bolo. Ujkova ženuška od radosti spľasla rukami a pochválila svojho starého. Znovu si išli vypiť po poháriku.
Ovce pásli na kopci, kde bola holina. Skutočne dobre dojili. A tak sa gazdovia naučili robiť syr a žinčicu... Raz ráno ich ujko znovu chceli vyhnať na pašu, lebo sa bol črtal pekný deň a stále bolo dosť paše. Prídu k ohrade a skoro spadli z nôh – po ovciach ani stopy. Ich košiar bol otvorený, musela to spraviť nejaká potvora. No to sú mi teda roboty, povedali si v duchu a pretože im nič inšie neostávalo, vybrali sa ovce hľadať. Zhruba po hodine pátrania sa im zazdalo, že až kdesi v doline pri potoku, volalo sa to tam Pod šošňami, počujú bečanie. Bežia tam. Boli to ich ovce. No akurát sa štverali hore svahom do Jám. Ujko za nimi. V Jamách znovu zabečali a hybaj na Pečarkovo. Potom sa ozvali až v Kline blízko hory. Ujko si na chvíľu oddýchli a opäť sa pustili za nimi. Prídu do Klina, no ovce sa už stihli rušať dolu cestou znovu Pod šošne. Ujko sa vzdali. Z posledných síl sa dovliekli ku chalupe a dlho oddychovali na dvore. Akurát išiel okolo strýko Šustek. „Čo sa ti stalo, Matej?„ pýta sa ujka. „Šľak ich tam trafil,„ nadávajú ujko Kuruc. Ovce mi ušli. Skoro ma z nich šľak trafil...„
Strýko sa len zasmial a povedal: „Neboj sa, vrátia sa ti.„ A naozaj – ovce sa k večeru vrátili. Len ich bolo treba podojiť, čo aj ujko Kuruc spravili. No toho dňa veru veľa mlieka nemali... Ladislav Hrubý
Kresba: Andrea Trlicová
