nes chcem nadviazať témou psychoterapia.
Prajeme si zdravie svojim blízkym. Zdravý človek má tisíc želaní, chorý iba jedno – zdravie. Obvykle tým myslíme telesné zdravie, stav bez fyzickej bolesti, príjemné bytie. Menej pozornosti venujeme duševnému zdraviu. Ľudstvo skúma vesmír, vyvíja nové technológie, ale poznanie vlastného prežívania, šírky a hĺbky našej osobnosti je pomalšie ako technický pokrok. Tento rozpor vytvára napätie medzi vonkajším svetom a našimi možnosťami, „vnútorným vesmírom„, povahou, emóciami, jednaním, schopnosťami. Mozog, nástroj poznávania, sídlo emócií, jeho fungovanie, zákonitosti sú známe, ale menej využívané. Mierou zdravia je aj schopnosť byť tvorivý. Naše vnútorné limity „bloky„ vytvárajú spolu s okolnosťami v nás pocit zdravia alebo aj nie. Uvedomujeme si, kedy vo svojom tele, mysli pociťujeme napätie? Čo spôsobuje jeho narastanie, pretrvávanie? Ako nám mení náladu, aké telesné pocity v nás vyvoláva? Ako sa prejavuje v našich myšlienkach, jednaní? Keď nás bolí zub, ideme k zubárovi, keď bolí duša...? Uzatvárame sa do seba, trpíme, niekedy aj naši blízki, ktorí nevedia, čo sa deje. Každý z nás niekedy trpí stresom, predsudky, ktoré sa ešte vyskytujú, nám bránia niečo s tým urobiť, aby nás neoznačili za „nenormálnych„. Dusíme v sebe problémy a môže vzniknúť akoby začarovaný kruh. Súčasťou liečby pri riešení náročných životných situácií (smrť blízkeho človeka, strata zamestnania, rozvod a pod.), narušenia duševného zdravia je psychoterapia. Prebieha ako vedomá zámerná štrukturovaná interakcia (pozn.: vzťah a postoj, ktorý k sebe aktívne zaujímame) medzi terapeutom a pacientom. Využíva metódy a techniky, ktorými sa zmierňujú a odstraňujú poruchy zdravia (duševného) použitím osvedčených psychoterapeutických postupov. Je liečbou v nutných prípadoch, je vykonávaná ako súčasť celkového liečebného prístupu alebo ako metóda prvej voľby.
Nelieči len chorobu, ale celého človeka – v rámci klinického prístupu. Psychoterapia je liečbou a zároveň sa snaží predchádzať relaxom (pozn.: opätovný návrat do predchádzajúceho stavu choroby, po prechodnom zlepšení). Bezvýhradné prijatie, porozumenie a dôvera vytvára vzťahový rámec. Pacient je aktívne účastný procesu liečby, dostáva spätnú väzbu a sám môže posúdiť efekt zmeny. Dochádza k odreagovaniu napätia, zmenám v citovej oblasti, telesnej, akčnej i vzťahovej (i k sebe- prijatiu). Napríklad umožňuje nachádzať spôsoby, ako zvládať úzkosť, strach, osvojiť si postupy, ktoré môže použiť sám doma, v práci a pod..
Psychoterapia u stavov vzniknutých ako reakcia má ťažké životné okolnosti, neurotických porúch a psychosomatických ochorení (pozn. skúma pôsobenie vzájomných duševných a telesných procesov) je prostriedkom pomoci. Nie je však všeliekom. Úspešnosť závisí aj na spolupráci pacienta. Aktuálny stav, povaha ťažkostí, spôsob života, predchádzajúce spôsoby riešenia je potrebné vziať do úvahy. Prispôsobiť sa individualite pacienta, nájsť k nemu cestu.
Aké ťažkosti rieši psychoterapia? Tie, na ktorých sa podieľa psychické prežívanie. Nespavosť, depresie, úzkostné stavy, akútne reakcie na stres, krízové situácie, traumy („zranenia„), strachové reakcie, bolesti, poruchy jednania a ďalšie. O tom viac nabudúce.
PhDr. Ivan Zbojan,
klinický psychológ
