dno účinné zaucho. Tvrdil pedagóg Makarenko. Jeho výchovné metódy majú svojich zástancov a odporcov. Ja by som sa priklonila k tomu, že u vyrastenejších detí by sa občas podobné praktiky mali využívať dokonca povinne. Rozhodne však nie v prípade malých detí, ktoré z nich nemajú žiadny rozum. Určite tomu bolo tak aj v prípade asi štvorročného štupľa, ktorý svojím srdcervúcim plačom pred panelákom vytiahol do okien asi desiatku ľudí. Stál sám na chodníku, okolo ani živej duše. Až po chvíli z jedného paneláku vyšiel mladík, ktorý pomáhal sťahovať do jedného z bytov. Zrejme išlo o otca, pretože chlapca začal karhať a napomínať. Dve ženy, ktoré vynášali veci z auta s ním, si chlapca ani nevšimli. A ten plakal a plakal. Bolo takmer desať hodín večer a dieťaťu sa určite chcelo i spať. To však novým nájomníkom zabratým do sťahovania asi uniklo. Matka dieťaťa tam asi nebola, určite by takéto zaobchádzanie s ním nestrpela. A dvom, pravdepodobne cudzím ženám, to bolo evidentne jedno. Otcovi to už nedalo. No nečakajte, že začal syna láskavo tíšiť. Schmatol ho za ruku, poriadne šľahol po chrbte a zavrel do tmavého, prázdneho auta. Tam už ho nebolo tak počuť, no zakaždým, keď ho otvorili, bolo počuť, ako dieťa usedavo a ustrašene plače. Namôjdušu, už som bola rozhodnutá zavolať na mestskú políciu a oznámiť, čo sa na ulici deje, no vtom som počula, ako k autu mieri žena a muž na ňu kričí, že sa to s tým deckom nedá vydržať. To, keď začulo, že ide mama, vybehlo z auta k nej. Nepochybne v nádeji, že ho pohladí, utíši. Tá však mala preňho len vyhrážku, že ak neprestane revať, dostane ďalšiu bitku. Tak neviem, či som prehnane útlocitná alebo som jednoducho nepochopila niektoré výchovné metódy. (ih)
