užobnú cestu. A čo naša dovolenka? Celý rok som sa tešila. Zavolám tvojho šéfa a poviem mu, čo si o tom myslím,„ soptila Helena a išla k telefónu, že zavolá Milanovmu šéfovi. Ten jej však jemne vybral slúchadlo z dlaní, pobozkal ju na líce a zašepkal: „Miláčik, nie si rada, že zarobím kopu eur a budeš si môcť kúpiť pekný kostýmček v tom drahom butiku? Veď si hovorila, že po ňom túžiš, či nie?„ Uznala, že má pravdu. Bola naučená žiť v prepychu. Keď jej kolegyne čakali na výplatu, aby si mohli kúpiť obyčajný lak na nechty či lacný parfém, ohŕňala nos nad ich sociálnymi pomermi. Pri ich rečiach o tom, aké je všetko drahé utrúsila, že si mali nájsť takých chlapov, ktorí veľa zarobia a nelamentujú nad každou korunou, ktorú ich žena utratí v parfumérií či predajni obuvi. „Rady by sme videli teba, keby si mala muža robotníka, ktorého na dôvažok nevypláca firma a k tomu dve školopovinné deti, ktoré každý deň pýtajú peniaze na voľačo do školy. Raz treba kúpiť zošity, potom farbičky, či zaplatiť krúžky,„ vysvetľovali jej. Bolo to márne. Nerozumela ich životu, mentalite. „Nechápem, prečo sa dnes rodiny rozhodnú pre dve či tri deti. V dnešnej dobe netreba decká. Zbytočne ženu oberajú o krásu a čas,„ odvrkla, keď sa jej pýtali, či nikdy nezatúžila po dieťati, pritom sa už blížila k štyridsiatke. Pravdou bolo, že viac ako deti ju zaujímala móda a drahé veci. Nechty si dokázala lakovať aj dve hodiny. Skúšala rôzne odtiene, až kým nebola spokojná. Musel jej perfektne ladiť s oblečením. Milan často hovoril, že túži po chlapčekovi či dievčatku. Peňazí mali dosť, v tejto oblasti teda nemali žiadne problémy. Oponovala mu, že si pokazí figúru a potom ju nechá. Márne ju presviedčal, že žena je najkrajšia práve vtedy, keď čaká bábätko. Nepomohlo. K ťarchavosti mala skrátka odpor. Keď prišla k nim na návštevu sestra s dvojčatami, bola z nich nervózna. Decká jej porozhadzovali jej veci, vankúšiky, popresúvali kreslá, keď sa s Milanom hrali na skrývačku. Vždy ju z toho rozbolela hlava. Necítila v sebe žiaden materinský pud, po dieťati absolútne netúžila. Koľkokrát ju Milan zobral do parku a ukazoval na bucľatých chlapčekov či dievčatká na pieskovisku, vôbec ju to nezaujímalo. O to viac sa jej páčili perzské mačky. Natoľko, že si pred rokom jednu kúpila. Jemu sa však protivila. Povedal, že sa mu oveľa viac páčia tie, ktoré behali aj u nich v chalupe na dedine. Hladučké, pradúce a chytajúce myši. Takéto naježené opachy vraj neznáša. Milan si balil veci do kufra. Vždy si to robil sám. Inak tomu nebolo ani teraz. Keď mu doň nazrela, zarazilo ju, že namiesto serióznych košieľ, nohavíc a kravát si dovnútra ukladal športové oblečenie. Keď sa ho na to opýtala, odpovedal, že so zahraničným partnerom bude rokovať na golfových a tenisových ihriskách a preto sa musí prispôsobiť. Pracoval v známej firme, ktorá vyvážala svoje produkty do zahraničia. Perfektne ovládal angličtinu, nemčinu, mal na starosti marketing a tak často cestoval do cudziny. Ako obyčajne sa vo dverách rozlúčili bozkom. Už dlhší čas sa jej zdalo, že je akýsi chladný. Nevšímal si ju tak ako predtým. Keď pýtala peniaze, bez slova jej ich dal, no už s ňou nechodil po obchodoch, neobzeral si ju v nových šatách tak, ako voľakedy. Vyhováral sa na robotu. Aj teraz, mal byť preč tri týždne, no jej sa zdalo, že sa teší, že odchádza. Zakývala mu z okna a pustila si televízor. Spozornela. Cestovná kancelária ponúkala zaujímavé last minútové zahraničné zájazdy. Nezaváhala ani chvíľu. Odlet bol o päť dní. Mala teda čas dať si do poriadku pracovné záležitosti a nahlásiť dovolenku. Milan sa nenahnevá, ba naopak, isto bude rád, že sa rozhodla ísť na dovolenku sama, keď on nemôže. Rozhodla sa, že mu to povie až keď sa vráti a bude sa pýtať, kde sa tak pekne opálila. Už sa tešila na slnečné Grécko a trblietajúce sa more. Aj keď jej obyčajne počas letu bývalo zle, tento raz to zvládla dobre. Autobus ich priviezol k luxusnému hotelu, ktorý bol kúsok od pláže. Poslíček jej odniesol kufor do izby. Bola rada, že sa s ním nemusela teperiť sama. Na dva týždne sa poriadne zásobila oblečením i obutím a tak nečudo, že aj tento statný Grék mal čo s ním robiť. Prezliekla sa do letných šiat a išla si popozerať okolie. Do večere mala ešte čas, preto sa rozhodla obzrieť si pláž. Slnko sa farbilo do oranžova, more sa penilo, vyzeralo to, že príde búrka. A potom zbadala dvojicu, ktorá sa držala za ruky. Mladá žena s krásnymi vlnitými vlasmi, už v pokročilom štádiu tehotenstva, sa s láskou pozerala na svojho spoločníka. Spoznala ho hneď. Bol to Milan.
Iveta Hažíková
