ď to stratíš. Posledné štatistiky hovoria, že sladká voda nepredstavuje z celkových zásob vody na zemeguli už ani tri percentá. A každý deň sa jej spotrebujú dva milióny ton. Až 12 tisíc kilometrov kubických vody je znečistených. Toto množstvo sa zväčšuje každou ekologickou haváriou. A vieme, že ich nie je málo. Mnohých však „voda„ netrápi. Veď načo si zaťažovať mozog zbytočnými problémami. Obyvatelia miest otočia kohútikom a tečie. Iné je to však na dedinách. Pár mesiacov extrémnych horúčav a hneď si mnohí uvedomili, čo všetko znamená. Potoky a jarky vyschli, studne zostali suché. A tak sa aj Kysučania mohli priblížiť pocitom ľudí žijúcich v krajinách, ktoré kvári sucho. Toto leto vyschli mnohé pramene a vodné zdroje.
Aj ľudia s viacerými krížikmi na chrbte neveriacky krútia hlavou. Je to možné? , pýtajú sa. Odpoveď je strohá. Áno, je. Organizácia spojených národov vyhlásila tento rok za medzinárodný rok sladkej vody. Faktom je, že Slováci sa k svojmu strategickému bohatstvu, ktorým ich štedro obdarovala príroda, správajú nie tak, akoby mali. Pre príklady netreba chodiť ďaleko. Stačí sa v súčasnosti prejsť kysuckými lesmi. Spúšť, akú tam vidieť, by poslúžila aj tvorcom hororových filmov. Mnohí majitelia si myslia, že to, čo im štát vrátil, treba okamžite zužitkovať. A tak pod sekerami padajú zdravé jedince, no stromy napadnuté rôznymi chorobami, ktorých je stále viac, zostávajú v lese. Deti sa ešte stále v škole učia, že stromy udržiavajú vlahu. Koľko jej však chúďatá stromy udržia, keď lesy sústavne kvári človek – údajný homo sapiens. Aj Kysuce, rovnako ako iné kúty zemegule, sužovali toto leto sucho a požiare. Aj pápež nedávno vyzval veriacich, aby sa modlili za dážď. Zároveň varoval pred zničujúcimi zásahmi človeka do prírodných mechanizmov. Nuž, mali by sme si všetci vstúpiť do svedomia a zachrániť to, čo sa ešte zachrániť dá. Zároveň si vážiť nielen chlieb, ale aj vodu, ktorá je rovnako darom božím. Iveta Hažíková