ch je dlhodobým „zdravotným problémom„ lesov tohto regiónu. Podľa vizuálnych pozorovaní vedúci technicko - hospodárski zamestnanci lesnej výroby už na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov zisťovali zmeny kvality porastov v ich produkčných procesoch. Tie vykazovali zmeny v sfarbení, redukciu asimilačných orgánov starších ročníkov smrekov, zmeny dĺžky ihličia a postupné uschýnanie smrekových jedincov. „Výsledky výskumu potvrdili predchádzajúce domnienky, že v oblasti celého regiónu dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu lesných ekosystémov v dôsledku antropogénnych vplyvov neúmerným imisným zaťažením ovzdušia a v posledných rokoch aj extrémnymi teplotami,„ hovorí Ing.Pavol Sadloň zo Slovenských lesov SR, odštepného závodu v Krásne nad Kysucou, ktorý má na starosti ochranu. Kysuce majú pomerne nevýhodnú polohu z hľadiska prevládajúcich severných, severozápadných vetrov ako nosného média priemyselných škodlivín. Mimo domácich zdrojov znečisťovania územia sa tu kumulujú aj škodliviny z diaľkových prenosov Ostravsko-katovickej oblasti, tiež z priemyselnej oblasti Nemecka. Znečisťovaním ovzdušia dochádza k narušovaniu autoregulačnej schopnosti lesného ekosystému, k synergickému účinku pôsobenia prírodných škodlivých činiteľov a atmosferického znečisťovania, čím sa znižuje celková stabilita lesných porastov. Podľa slov Ing. P. Sadloňa výsledky vykonaných pôdnych analýz Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene poukázali na to, že pôdy sú vo všeobecnosti silne zakyslené. Lesy SR, š.p. spolu so špecializovanými lesníckymi inštitúciami navrhli preto opatrenia, ktorých cieľom je prispieť k eliminácii chradnutia smrečín. Je potrebné venovať zvýšenú pozornosť sadbovému materiálu a odstraňovať z porastov potenciálne zdroje infekcií, posilniť fyziologickú aktivitu stromov aplikáciou listových hnojív, eliminovať výskyt podpňovky použitím biopreparátov a pokračovať v obranných a ochranných opatreniach proti podkôrnemu hmyzu. V rámci dlhodobejších opatrení treba zmierniť acidity povrchového humusu a najvrchnejších pôdnych horizontov aplikáciou mletého dolomitického vápenca, zmeniť drevinové zloženie, zbierať semená z miestnych uznaných porastov a dodržiavať zásady prenosu reprodukčného materiálu pre umelú obnovu smreka. Tiež realizovať výchovu žltnutím zasiahnutých nárastov, kultúr a mladín. Na základe uvedených poznatkov OZ Čadca so sídlom v Krásne nad Kysucou vypracoval realizačný projekt ozdravných opatrení a navrhol v rámci schválených finančných možností hospodárske opatrenia pre LS Oščadnica, LS Čadca a LS Stará Bystrica. Pre zlepšenie pôdnej reakcie sa použil pri leteckom posype poškodených porastov jemnomletý dolomitický vápenec. Tento dolomitický vápenec do hrúbky zŕn max. 0,5 mm je vápenato horečnatá zmes uhličitanov, zásadité hnojivo, vhodné na úpravu kyslosti pôd. Vykonalo sa aj revitalizačné listové prihnojenie oslabených porastov, letecký postrek prípravkami Lamag – bór + Aliette 80 WP a Borax v oblasti Bystrickej a Oščadnickej doliny. Ozdravné opatrenia bude potrebné zopakovať i v budúcom roku. Nemalé finančné prostriedky si vyžaduje aj ochrana oslabených smrečín atakovaných podkôrnym hmyzom. Podľa informácie Ing. P. Sadloňa, OZ Čadca v roku 2003 vynaložil na nápravu takmer 2 milióny korún. Ochrana proti podkôrnemu hmyzu si vyžiada ročne 6 – 7 miliónov korún.
Iveta Hažíková