aždučký deň. Krásne dámy s postavami ako vymodelovanými, ktoré sa prebúdzajú nalíčené, učesané, v hodvábnych košieľkach bojujú o priazeň neohrozených mužov s antickými profilmi a rozprávkovým bohatstvom. Všetci spolu majú problémy či ju ľúbi, či ona neľúbi iného, kto je otcom či matkou podhodeného dieťaťa, kto komu telefonoval a čo povedal. Našinec ich priam „žerie„, aj napriek tomu, že problémy takéhoto typu mu v najbližšej dobe nehrozia. Bezduché seriály z latinsko-amerického vidieka či lesklej Ameriky, so všetkým čo k nej patrí, jednoducho nie sú o nás.
Spomínate na seriály, ktoré sme kedysi vídali na obrazovkách? Aj s odstupom času a odhliadnuc od ideologického náboja majú svoje čaro. Nechýbalo im kvalitné herecké obsadenie s excelentnými výkonmi, zaujímavý výber hudby, dobré scenáre, pútavá kamera. A najmä, boli o tom, čo nás trápi, respektíve trápilo. Česká televízia ostala tejto tradícii verná a svojich divákov šetrí od podobných zahraničných programov. Nevedno prečo naše televízie len sporadicky nakupujú české seriály, ktoré by slovenského diváka obohatili nepochybne viac. V súčasnosti môžeme aspoň na istej neverejnoprávnej televízii sledovať Nemocnicu na okraji mesta. Prečo je tento seriál aj po rokoch pre divákov stále lahôdkou? Pretože bol zo života - reálneho. Tvorcov, ktorí by dokázali zastúpiť niekdajšie formáty, medzi ktorými jednoznačne dominoval Jaroslav Dietl, je stále menej v Čechách, o Slovensku ani nehovoriac. Nuž, a tak sa musíme uspokojiť so svalnatými záchranármi, priateľmi, či sledovaním osudov istej lukratívnej americkej štvrte. Takýchto seriálových príkladov by sme našli určite viac, no radšej nehľadajme. Aj mne už začína byť za starými hrdinami clivo. Iveta Hažíková
