časť z nich je príznačné, že chcú byť „svetové“. Jednoducho chcú za každú cenu prezentovať niečo výnimočné, prehnane moderné a šokujúce. Na tom nie je nič zlé, no popri týchto experimentoch sa zabúda na domácu, regionálnu tvorbu a na výtvarníkov – domorodcov, ktorí nezriedka svojím dielom prekročili prah okresu či kraja. S úctou preto spomínam na bývalé i súčasné vedenie Kysuckej galérie v Čadci. Kysučania dávali síce v okresnom meste i v oščadnickom kaštieli priestor aj zahraničným velikánom, no vo svojom výstavníckom kalendári nikdy nezabudli na domácich. Zalistovali v pamäti, oprášili spomienky a vrátili sa do niekdajších čias, v ktorých začínali tvoriť výtvarníci typu Zimku, Cipára, Hübela, Mušku či Švábika. Boli to príjemné návraty, pretože bez nich by mnohí z Kysučanov ani nevedeli, že v našom regióne tvorili a tvoria významní slovenskí výtvarníci. V čadčianskej galérii asi pochopili, že k životu nepatria iba odchody. Na ďalšie návraty v podobe vkusných obrázkov z kysuckého štetca sa preto úprimne teším. Juraj Svoreň