slí tým susednú Moravu), lebo si mysleli, že som nebodaj umrela. Potešila som ich akurát tým, že žijem, a zarmútila tým, že hríby nerastú tak, akoby mali,„ hovorí jedna z najchýrnejších kysuckých hubárok 63-ročná Anna Sučíková z Korne. Jednoduchá, milá, rečná žienka už vyskúšala toľko robôt – v sklárni , automobilke, v bufete, krčme, na poli, v čokoládovni. Ale jedna jej navždy prirástla k srdcu. Súvisí s kysuckou prírodou a bohatstvom, čo popod stromky a na lúkach ponúka. Zbieranie húb. Poviete si, veď to je koníček. Iste, ale pre ňu aj najmilšia práca, lebo pani Hanka si zberom húb aj zarába. A neprajníci si na svoje neprídu, lebo aj s úradmi je vysporiadaná. Má na všetko „papiere„ – skúšky, certifikáty, osvedčenia, odobrenia hygienikov. A to nielen slovenských, ale i ostravských, pretože tam je jej exportné teritórium. „Zakryli nám názvy asi deväťdesiatich húb a museli sme hádať. Ani raz som sa nepomýlila. Ba sama som hygienika napomenula, že na skúškach sa čosi zabudol opýtať. Čo robiť pri otrave. Nie mlieko piť, kdeže. Treba vypiť najprv jarovú vodu. Tá, keď sa včas vypije, otravu vyženie vrchom i spodkom,„ spomína na skúšky.„Táto sezóna je naozaj mizerná, voľačo som nazbierala, no zatiaľ som s čerstvými na trhu nebola, akurát ich suším. Vedela som, že to tento rok bude slabšie, pretože v júni na sviatok Svätej Trojice pršalo a keď vtedy prší, hríby nerastú.„ Ale naisto viem, že ešte začnú. Keď poprší, v septembri určite, a budú rásť až do mrazov,„ predpovedá. S hubami sa teda nelúči. Veď ich neraz niesla na trh aj keď už snežilo. Iveta Hažíková
