ať niečo, čo iní nemajú. A nájdu sa aj takí, ktorí mu to práve z tých istých dôvodov umožnia. Zhruba pred dvomi rokmi začali dvaja Angličania rozpredávať Mesiac. Záujemca o kúpu pozemku obdržal po úspešnom obchode certifikovanú zmluvu o tom, že je majiteľom kúska mesačného povrchu. Spolu s ňou dostal i mapu, na ktorej je jeho vesmírny majetok zakreslený. Pozemky vo vesmíre dokonca vraj nie sú až také „drahé“ a na svete už existujú tisícky takýchto vlastníkov. Akcionári sa však sťažujú na dopravu. Keby vraj existovala „pravidelná“ a začalo sa naplno jazdiť či lietať, bolo by to okej. Majitelia majú výhradné právo na ťažbu surovín na svojich pozemkoch a jednoducho chcú byť priekopníkmi. A prosím, už sa začalo s dovolenkovaním na Mesiaci, čo by ešte pred rokmi skôr patrilo do oblasti scifi. V týchto dňoch sa pripravuje na cestu maďarská turistka. Cena je „zanedbateľná“. Ťažko povedať či sú bláznami tí, čo Mesiac rozpredávajú alebo tí, ktorí si jeho jednotlivé časti nakupujú. Alebo tí, ktorí začínajú naň lietať v rámci turistiky. Mať také starosti by určite chceli viacerí. Nemyslieť na to, či z výplaty vystačí aj rodine na zimné oblečenie a či bude za čo kúpiť uhlie, prípadne či na nedeľný obed zadovážiť kus mäsa alebo postačí tekvicový prívarok s opečenou obyčajnou klobásou. Ešte dobre, že mnohí sa vedia radovať aj z takých krásnych vecí, ktoré nám prináša každodenný život. Nedávno som bola na Strečne. Výrobcovia tam predávali rôzne suveníry. Prišla tam aj skupina malých detí s učiteľkou. Vytiahli peniažky a kupovali si rôzne drobnosti. Istý chlapček podišiel k výrobcovi fujár a podával mu dvadsaťkorunáčku či by mu ju nepredal. Vraj je veľmi krásna a otecko by mal určite radosť, keby mu ju priniesol. Nuž, nemusíme bažiť po Mesiaci. Stačí, keď nám zasvieti „slniečko„ v takejto milej podobe.
Iveta Hažíková
