šak celkom. Dokážem to na troch prípadoch zo severozápadného Slovenska: Všetci kúpeľníci sa po revolúcii sťažovali na nedostatok peňazí z poisťovní. V súčasnosti ich majú ešte menej ako predtým, a i napriek tomu sa niektorým z nich darí. Napríklad kúpele v Rajeckých Tepliciach doteraz získali šesťdesiat percent samoplatcov, a tak nie sú sú odkázané na neobľúbené peňažné ústavy. Už sa nevyhovárajú, a tým potvrdzujú, že alibizmus niektorých súčasných kúpeľníckych manažérov jednoducho neobstojí. V zmysle hesla „Zarob si sám na seba„ chcem hovoriť aj o stredisku cestovného ruchu na Veľkej Rači. Hoteliéri z podobných turistických centier sa tiež vyhovárali. Sťažovali sa, že na ministerstve hospodárstva šetria dotáciami a nepodporujú slovenský turizmus. Na Rači zohnali peniaze, postavili vleky, vybudovali umelé zasnežovanie a dravo podnikajú. A oné výhovorky sú pre nich cudzí pojem. Nuž a tretí príklad, ktorým chcem potvrdiť, že svet patrí šikovným, bola nedávna konferencia ženských lekárov v Čadci. Bolo to celoslovenské podujatie na profesionálnej úrovni, vynikajúco pripravené a v súvislosti s populačným poklesom aj nesmierne osožné. Kysuckí gynekológovia však pred prípravou tejto konferencie nechodili žobrať na zdravotnícky rezort. Pripravili ju sami, lebo sú sebavedomí. Podarilo sa im to, a tým odpoviem aj na nadpísanú otázku: Výhovorky sú nám nanič.Juraj Svoreň